Prečo Brusel nenastaví sankcie tak, aby raz a navždy zabrali, pýta sa Laššáková. Hojsík: Platíme nimi za bezpečnosť

V diskusii ta3 o návrhu mierového plánu pre Ukrajinu sa poslankyňa Európskeho parlamentu Judita Laššáková (Smer-SD) a podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS) venovali tomu, čo považujú za spravodlivý mier a akú úlohu by mali zohrávať Európska únia, Spojené štáty a samotná Ukrajina.

Mierový plán „prichádza neskoro“ a žiadny „diktát bez Ukrajiny“

Laššáková v úvode pripomenula, že podľa nej „tá vojna ani nemala začať“ a že medzinárodné spoločenstvo malo urobiť všetko pre to, aby k nej nedošlo. Pri samotnom pláne, ktorý navrhol Donald Trump, vidí „jeden jediný problém“ – podľa nej prichádza príliš neskoro a z niektorých reakcií má pocit, že ho „ani nechcú“.

Čítajte viac

Uhrík pre ta3: Ukrajina sa bude musieť rozdeliť. Mierový plán víta, Brusel podľa neho nikto neberie vážne

Hojsík zdôraznil, že mierový plán nemôže byť „diktátom bez Ukrajiny a bez Európy“ a práve to bola podľa neho prvá zásadná obava, ktorú návrh vyvolal. Zároveň poukázal na to, že Rusko podľa neho pokračuje v útokoch na civilnú infraštruktúru a civilistov na Ukrajine, čo vníma ako dôkaz, že cieľom nie je mier, ale „ovládnutie a dominancia“.

Orbánove „odtlačky prstov“ v Trumpovom pláne a práva menšín

Laššáková sa podrobnejšie pristavila pri bode mierového plánu, ktorý hovorí o vzdelávacích programoch na podporu tolerancie a o náboženskej tolerancii a ochrane jazykových menšín. Tvrdí, že tento bod „má vyslovene odtlačky prstov Viktora Orbána“ a nesúvisí primárne so záujmami Trumpa.

Foto: ta3/Silvia Smolková Diskusia sa viedla priamo v Štrasburgu.

Pripomenula, že Orbán dlhodobo kritizuje Ukrajinu za nedodržiavanie jazykových práv maďarskej menšiny a podľa nej sa práve tieto výhrady premietli aj do formulácií v návrhu. Zároveň poznamenala, že plán obsahuje odkaz na pravidlá EÚ, hoci Trump Európsku úniu často kritizuje.

Územná celistvosť Ukrajiny ako podmienka spravodlivého mieru

Na otázku moderátora, čo považujú za spravodlivý mier, Hojsík odpovedal, že ním je zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny. Prirovnal to k historickým skúsenostiam Slovenska a k tomu, ako sa v minulosti rozhodovalo „o nás bez nás“. Zdôraznil, že podobný prístup nesmie byť aplikovaný na Ukrajinu.

Zároveň pripomenul budapeštianske záruky z roku 1994, keď Spojené štáty, Rusko a európske mocnosti garantovali Ukrajine rešpektovanie jej územnej celistvosti, ktoré podľa neho nenaplnili. Ukrajina má preto podľa neho oprávnené obavy a potrebuje reálne bezpečnostné záruky.

Písali sme

Únia chystá nové sankcie proti Rusku, mieri na tieňovú flotilu. Kallasová hovorí o nutnosti oslabiť agresora

Laššáková v tejto časti diskusie uviedla, že „územná celistvosť Ukrajiny by mala byť zachovaná tak, ako bolo pred rokom 2014“ a dodala, že práve rešpektovanie územnej celistvosti je ochranou aj pre malé štáty, ako je Slovensko. Z tohto dôvodu považuje medzinárodné právo za oporu pre menšie krajiny.

Zároveň však špekulovala, či sa už nemohla uskutočniť dohoda medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom „o nás a bez nás“, pričom pripustila, že túto hypotézu nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, no podľa nej ide o jednu z možností, s ktorou treba počítať.