Slovenské ženy od novembra pracujú „zadarmo“. Za rozdielmi sú nízke mzdy aj pokuta za materstvo, hovorí odborníčka

Na takto postavený systém často doplácajú aj ženy, ktoré nastupujú na dôchodok. V akom zmysle ich potom dobehne platová nerovnosť?

Rodová nerovnosť v dôchodkoch je v podstate oneskoreným efektom všetkých rozdielov, ktorým ženy čelia počas svojho pracovného života. Každá nižšia mzda, každá kariérna prestávka, každý skrátený úväzok či roky strávené neplatenou starostlivosťou sa premietajú do nižších odvodov, a napokon aj do nižšieho dôchodku.

Aktuálne údaje z Eurostatu ukazujú, že rodový rozdiel v dôchodkoch na Slovensku je približne 11,1 %, čo je v európskom kontexte jeden z nižších rozdielov. V Európe sa totiž dôchodková priepasť pohybuje od 0,5 % v Slovinsku až po viac než 37 % v Holandsku, pričom najväčšie rozdiely vidíme aj na Malte, v Belgicku či Rakúsku.

Výsledkom je, že hoci Slovensko patrí medzi krajiny s menším rozdielom v dôchodkoch, ženy vo svojom postproduktívnom veku čelia nižšej finančnej istote a vyššiemu riziku chudoby, aj keď počas života pracovali naplno a plnili si svoje pracovné aj rodinné povinnosti.

Dobrou správou je, že Slovensko už prijalo kroky, ktoré môžu tento rozdiel zmierniť. Od januára 2026 sa obdobie materskej a rodičovskej dovolenky bude hodnotiť rovnako ako obdobie práce, čo znamená, že do výpočtu budúcich dôchodkov sa zarátajú spriemerované príjmy pred a po období starostlivosti o dieťa. Po prvý raz sa tak obdobie intenzívnej starostlivosti o dieťa zohľadní v dôchodkovom systéme rovnocenne s plateným zamestnaním, čo predstavuje dôležitý krok k spravodlivejšiemu hodnoteniu neplatenej práce rodičov.

Keď teda hovoríme o rovnosti v odmeňovaní dnes, v skutočnosti tým rozhodujeme aj o tom, v akých podmienkach budú dnešné tridsiatničky a štyridsiatničky žiť o 20–30 rokov.

Čítajte viac

Slovenskí zamestnanci zarábajú viac. Platy rastú rýchlejšie ako ceny, informujú štatistici

Okrem toho, že platová rovnosť je dôležitým pilierom pre modernú a demokratickú krajinu, je to dôležité aj z hľadiska ekonomiky?

Určite áno. Rovnosť odmeňovania nie je len otázka spravodlivosti, ale aj ekonomickej racionality. Ak polovica populácie nemôže naplno uplatniť svoj potenciál, trpí tým celá ekonomika. Výpočty Medzinárodného menového fondu odhadujú, že v dôsledku ekonomickej neaktivity či znevýhodnenia žien prichádzajú vyspelé krajiny približne o 10 % HDP.

​​​Aké systémové zmeny od vzdelávania až po legislatívu a firemnú kultúru sú podľa vás nevyhnutné, aby sa rodová mzdová nerovnosť na Slovensku v najbližších rokoch skutočne zmenšovala?

Prvou z nich je vzdelávanie. Vrátim sa k začiatku nášho rozhovoru, kde sme sa rozprávali o rodových stereotypoch, ktoré sa formujú už v útlom detstve. Ak chceme menej rodovo segregovaný trh práce, potrebujeme začať pracovať so stereotypmi už vtedy. Dievčatá by mali poznať vedkyne, architektky, manažérky, fyzičky a ďalšie inšpiratívne ženy, ktoré sa presadili v prostrediach, kde ich zatiaľ nie je veľa. V Ženskom algoritme sa tomu venujeme napríklad cez projekt Inspiring Girls, kde mladým ľuďom ukazujeme ženské vzory z profesií, v ktorých ženy často chýbajú. Je silné sledovať, ako to mení ich vnímanie možností. Z našej skúsenosti vieme, že viacero škôl aktívne podporuje talenty a otvára dievčatám dvere do STEM odborov.

S tým úzko súvisí aj kariérne poradenstvo pre mladých, ktoré by malo cielene nabúravať stereotypy pri výbere povolania. Napríklad povzbudzovať dievčatá, aby objavovali rôzne dynamicky rastúce odvetvia, nielen tie tradične „ženské“. Zároveň viesť chlapcov k tomu, že aj profesie v zdravotníctve či školstve môžu byť pre nich rovnako zmysluplné.

Druhou oblasťou je rámec verejných politík. Jedným z efektívnych opatrení, ako zmenšiť tzv. pokutu za materstvo, je zapojenie otcov do starostlivosti o deti. Škandinávske krajiny v tomto dlhodobo inšpirujú – napríklad Švédsko umožňuje čerpať 480 dní platenej rodičovskej dovolenky, pričom 90 dní je neprenosných pre každého z rodičov. Aj takéto opatrenia prispievajú k zmene vnímania starostlivosti o deti.

Treťou oblasťou je firemná kultúra. Firmy zohrávajú rovnako dôležitú rolu. Transparentné platové pásma, férové náborové procesy, podpora pri návrate z rodičovskej dovolenky či školenia o nevedomých predsudkoch dokážu výrazne ovplyvniť pracovné prostredie, nerovnosti v odmeňovaní a kariérnom raste.

K zmene môže prispieť aj nová Smernica EÚ o transparentnosti v odmeňovaní. Smernica zaväzuje zamestnávateľov zverejňovať kritériá odmeňovania, informovať zamestnanectvo o priemerných mzdách rozdelených podľa pohlavia a pravidelne reportovať údaje o rodových rozdieloch v odmeňovaní. Táto smernica môže byť impulzom najmä pre väčšie firmy, ktoré sa budú musieť na odmeňovanie pozrieť cez dáta. To či prinesie želané výsledky bude závisieť od toho, ako ju štát pretaví do zákonov, ako sa bude vymáhať v praxi a či ju firmy vezmú ako príležitosť na zmenu, nie len ako právnu povinnosť.

Zmenu však môže naštartovať aj každý z nás. Stačí, ak si začneme všímať vlastné (často nevedomé) predsudky, spochybníme stereotypy a budeme vytvárať vo svojom okolí priestor pre férovosť a rôznorodosť. Rodová rovnosť nie je otázkou žien, ale férovosti. Spoločnosť, kde majú ľudia rovné príležitosti bez ohľadu na rod, dokáže lepšie využívať talenty, rýchlejšie napredovať a vytvárať stabilnejšie prostredie pre všetkých.

Pozrite si reportáž o viac manažérkach vo firmách: