Slovenské ženy od novembra pracujú „zadarmo“. Za rozdielmi sú nízke mzdy aj pokuta za materstvo, hovorí odborníčka

Každoročne na to poukazuje aj Európska komisia a vyhlasuje Európsky deň rovnosti odmeňovania. Jeho dátum nie je pevne stanovený - mení sa v závislosti od najnovších údajov o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov v EÚ. Tento rok pripadol na už aj tak symbolický 17. november.

So Simonou Šimovičovou z občianskeho združenia Ženský algoritmus sme hľadali odpovede na otázky, prečo platová nerovnosť na Slovensku pretrváva a prečo je dôležité jej venovať pozornosť.

Ženy na Slovensku od novembra pracujú zadarmo. Znie to prestrelene, no je za tým kus pravdy. Poďme si to vysvetliť aj v európskom kontexte.

Rodová mzdová nerovnosť sa na Slovensku síce znižuje, ale pomalým tempom. Ak sa pozrieme približne 20 rokov späť, ženy zarábali v priemere o štvrtinu menej než muži. Dnes je rozdiel nižší, aj keď medziročne kolíše, dlhodobý trend je klesajúci, čo je pozitívna správa.

Priemerný rodový mzdový rozdiel v krajinách Európskej únie je 12 %, no medzi jednotlivými štátmi vidíme výrazné rozdiely. Krajiny ako Belgicko, Taliansko či Rumunsko sa pohybujú pod hranicou 5 %. Najvyššiu mzdovú nerovnosť zaznamenalo Lotyšsko (19 %), Rakúsko a Česko. Zaujímavý príklad je Luxembursko, kde ženy zarábajú dokonca o čosi viac ako muži.

Ktoré faktory podľa vás najviac prispievajú k tomu, že rozdiely stále pretrvávajú?

Mzdová nerovnosť je len špičkou ľadovca: pod ňou sa skrývajú menej viditeľné, no kľúčové bariéry, ktoré bránia ženám naplno rozvinúť svoj potenciál. Táto rodová priepasť je dôsledkom viacerých systémových prekážok a odráža široké spektrum nerovností, ktorým ženy čelia počas celého života. Začína sa to už v detstve, keď dievčatá čelia rodovým stereotypom, ktoré ovplyvňujú ich výber štúdia či profesie.

Neskôr sa to prejavuje tým, že ženy pôsobia prevažne v menej platených alebo spoločensky menej oceňovaných oblastiach a zároveň sa len zriedkavo dostávajú na riadiace pozície. Pridajme k tomu aj dlhé kariérne pauzy kvôli materstvu, nízku výšku rodičovského príspevku, či legislatívu, ktorá demotivuje ženy pracovať na čiastočné úväzky medzi dvoma materskými, a dostávame obraz trhu práce, ktorý ženám hádže polená pod nohy. Výsledkom je nielen rozdiel v odmeňovaní, ale aj nižší dôchodok v staršom veku, pretože sa im z týchto nižších zárobkov počíta aj budúce zabezpečenie.

Čítajte viac

Úroveň rovnosti medzi mužmi a ženami na Slovensku je podpriemerná. Zaostávame aj za zvyškom Únie

Vy sa okrem iného venujete aj vzdelávaniu žien, ktoré sa rozhodli vstúpiť do sveta technológií. Že ženy nepatria do sveta IT – to je jeden z častých stereotypov, aj keď sa to rokmi lepší. Formujú sa rodové stereotypy už v ranom detstve? Aký vplyv by niečo takéto mohlo mať na neskoršie vzdelávacie a kariérne rozhodnutia?

Áno, rodové stereotypy sa formujú oveľa skôr, než si bežne pripúšťame. Už malé deti dostávajú veľmi jasné signály o tom, čo je „pre dievčatá“ a čo je „pre chlapcov“ počnúc prvými hračkami, ale ich postoj formujú aj komentáre dospelých a v konečnom dôsledku aj vzory, ktoré vidia okolo seba.

Stereotypne si stále spájame „chlapčenské“ aktivity s logikou, technickou zdatnosťou a vysokou inteligenciou, a tieto predstavy si deti osvojujú oveľa skôr, než si myslíme. Výskumy ukazujú, že už v 6 rokoch si deti rýchlo vytvoria predstavu o tom, kto je „šikovný“ alebo „dobrý v technike“, a tieto predstavy ovplyvňujú, čomu sa venujú vo voľnom čase, aké predmety si v škole obľúbia a aké smery štúdia si nakoniec zvolia.

Tento jav sa často označuje ako vzdelanostná segregácia, teda tendencia dievčat a chlapcov smerovať do rôznych študijných odborov pod vplyvom spoločenských očakávaní, nie nevyhnutne podľa svojich schopností a záujmov. To potom prirodzene ovplyvňuje ich ďalšie kariérne príležitosti. K tomu sa pridáva aj nedostatok ženských vzorov v oblastiach s nízkym zastúpením žien, napríklad v STEM (z angličtiny: Science, Technology, Engineering, Mathematics) odboroch. Na Slovensku je dnes podiel absolventiek STEM až trojnásobne nižší než podiel absolventov. Pritom ide o jedny z najperspektívnejších oblastí z hľadiska budúcnosti práce, inovácií a finančnej stability.

Sú ženy koncentrované práve v nízko platených odvetviach?

Áno, zároveň je dôležité povedať, že mzdové rozdiely majú dve roviny, a to horizontálnu a vertikálnu.

V tej horizontálnej vidíme, že ženy na Slovensku pôsobia vo vyššej miere v odvetviach, ktoré sú dlhodobo finančne poddimenzované. Ide napríklad o oblasť vzdelávania, zdravotníctva či sociálnej práce. V týchto sektoroch je podľa štatistík Európskeho inštitútu rodovej rovnosti zastúpenie žien takmer šesťnásobné oproti mužom (28 % k 5 %), zatiaľ čo v IKT, jednom z najlepšie platených odvetví, tvoria ženy len necelú pätinu zamestnanectva ( 17 %). Tento rozdiel sa môže ešte prehĺbiť s nástupom umelej inteligencie.

Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sú ženy až trikrát viac ohrozené stratou práce v dôsledku AI automatizácie než muži. Preto je nevyhnutné, aby ženy mali možnosť prehlbovať si svoje digitálne zručnosti bez ohľadu na odbor, v ktorom aktuálne pôsobia.​​ V rámci Ženského algoritmu pravidelne organizujeme vzdelávanie v oblasti digitálnych technológií, bezplatné prednášky a workshopy pre ženy z celého Slovenska, prezenčne aj online. Druhou rovinou je vertikálna segregácia, teda to, že ženy sa menej dostávajú na vedúce a rozhodovacie pozície.

Zhrňme si to. Rozdiely nie sú spôsobené len diskrimináciou na rovnakých pozíciách no významnú rolu tu hrá aj zastúpenie žien v menej platených sektoroch a prerušenie kariéry spôsobené starostlivosťou o deti. Akým výzvam musia čeliť ženy, ktoré sa rozhodnú pre materstvo?

Najväčšie rozdiely medzi ženami a mužmi na trhu práce vznikajú práve po narodení dieťaťa. Tento jav, ktorý výrazne ovplyvňuje kariérne možnosti žien matiek, označujeme ako pokutu za materstvo (v angličtine motherhood penalty). Matky malých detí zarábajú v priemere menej než bezdetné ženy aj muži. Súvisí to s viacerými faktormi, počnúc prerušením kariéry počas materskej a rodičovskej dovolenky, pomalším kariérnym rastom po návrate, stratou kontaktu s odborom či nižším sebavedomím pri nástupe do práce po kariérnej pauze končiac samotným vyjednávaním ohľadom finančného ohodnotenia a pracovnej pozície. Mnohé ženy sa po kariérnej pauze vracajú na nižšie pracovné pozície alebo na skrátené úväzky, čo vplýva na ich príjem aj dlhodobé kariérne možnosti.

Popri tom výrazne narastá aj záťaž v rámci neplatenej práce v domácnosti. Neplatená domáca a opatrovateľská práca je jedným z najzásadnejších, ale zároveň najviac prehliadaných faktorov rodovej nerovnosti. Každý deň sa vo svete vykoná viac než 16 miliárd hodín neplatenej starostlivosti a väčšinu z nej, podľa Medzinárodnej organizácie práce až 76 %, vykonávajú ženy a dievčatá.

Zaujímavé je, že pri mužoch často vidíme opačný efekt. Fenomén tzv. otcovskej prémie vychádza z pozitívnych predsudkov, podľa ktorých sú otcovia vnímaní ako mimoriadne motivovaní, spoľahliví a lojálni zamestnanci. Zamestnávatelia im preto často dávajú viac príležitostí, zhovievavejšie hodnotia ich výkon a odmeňujú ich lepšie než mužov bez detí či ženy.

Na druhej strane sa dočítate, prečo majú ženy nižšie dôchodky a aké opatrenia môžu rodové rozdiely v odmeňovaní zmenšiť.

Pozrite si reportáž o platovej nerovnosti: