Menia mená aj vlajky. Ruské „hrdzavé vedrá“ obchádzajú sankcie, tieňová flotila je čoraz temnejšia
V Baltskom mori sa odohráva tichý konflikt medzi európskymi štátmi a ruskou „čoraz temnejšou“ tieňovou flotilou tankerov, ktoré obchádzajú sankcie a plavia sa s nejasným vlastníctvom či poistením. Bezvlajkové a často technicky nespôsobilé plavidlá predstavujú rastúce riziko pre bezpečnosť, ekológiu aj medzinárodné právo.
Staršie lode s nejasným vlastníctvom
Po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu uvalili západné štáty tvrdé sankcie na ruské energetické firmy. Moskva sa odvtedy sankciám vyhýba tzv. „tieňovou flotilou“ - využívaním starších lodí s nejasným vlastníctvom, poistením či registráciou. Niektoré z nich sú podozrivé aj zo sabotáží, vypúšťania dronov či manipulácie s údajmi o polohe.
Podľa zistení BBC sa rastúca sieť týchto lodí plaví bez platnej štátnej vlajky. Medzinárodná námorná organizácia uvádza, že počet plavidiel s falošnou vlajkou sa tento rok viac ako zdvojnásobil na vyše 450. Mnohé tankery sa plavia bez platnej štátnej príslušnosti, čo znamená aj absenciu poistenia.
„Sú to plávajúce hrdzavé vedrá,“ hovorí analytička Michelle Wiese Bockmannová.
Ak však dôjde k nehode, akou môže byť napríklad únik ropy za miliardy dolárov, podľa analytičky bude takmer nemožné nájsť zodpovedného.
Estónske námorníctvo tento rok zaznamenalo desiatky takýchto lodí – v minulosti išlo o ojedinelé prípady. Podľa veliteľa Iva Värka nie je za tým žiadne tajomstvo. Napriek tomu zasahovať proti takýmto lodiam je riskantné, najmä v blízkosti ruských vôd.
Prípad tankera Unity
BBC sledovala loď s názvom Unity, ktorá sa plavila bez platného registra.
Dáta ukazujú, že Unity počas posledného roka štyrikrát prešla Lamanšským prielivom, a to na trasách medzi ruskými prístavmi a Indiou – významným odberateľom ruskej ropy, ktorý sa nepripojil k cenovému stropu.
Plavidlo bolo postavené v roku 2009, pôvodne nieslo názov Ocean Explorer a viac než desať rokov plávalo pod singapurskou vlajkou. Následne bolo spájané s transfermi paliva pre sankcionované plavidlá. Koncom roka 2021 loď – vtedy pod názvom Ocean Vela – prešla pod vlajku Marshallových ostrovov, no v roku 2024 ju z registra vyradili, pretože prevádzkovateľ aj vlastnícka firma skončili na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva.
Od roku 2021 tanker zmenil tri mená (Beks Swan, March a napokon Unity) aj tri vlajky (Panama, Rusko a Gambia), aj keď jedinečné číslo IMO mu zostáva. V auguste vysielacie údaje zachytili, že Unity začala používať vlajku Lesotha, ktorú IMO označilo ako „falošnú“. Lesotho však ako malý vnútrozemský štát žiadny lodný register vôbec nemá.
Tankeru sa pritom nevyhýbajú ani technické problémy – skrýval sa v Lamanšskom prielive pre poruchu a bol tiež zadržaný pre nevyplatené mzdy.
Loď sa začiatkom roka ocitla na rozširujúcom sa zozname plavidiel sankcionovaných Spojeným kráľovstvom a EÚ, no podobne ako mnohé ďalšie pokračuje v prevádzke aj napriek prekážkam.
Kľúčová časť ruského exportu
Nejasné vlastnícke prepojenia a neustále menenie názvov či vlajok sa stali typickým spôsobom, ako sa tieto plavidlá snažia vyhnúť kontrole.
Podľa údajov spoločnosti Windward AI sú praví majitelia približne 60 percent lodí v tieňovej flotile prakticky neidentifikovateľní.
Michelle Wiese Bockmannová upozorňuje, že viaceré tankery po vyradení z renomovaných registrov prešli k nekvalitným alternatívam a nachádzajú sa už v bode, keď sa o dodržiavanie štandardov „takmer nikto ani nepokúša“.
Tieňová flotila však tvorí kľúčovú časť ruského exportu: podľa výpočtov až 62 % ropy prepravujú práve takéto plavidlá. Najväčšími odberateľmi sú Čína a India, nasleduje Turecko a niektoré štáty EÚ.
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že Rusko zarobilo len v októbri na rope 13,1 miliardy dolárov – napriek sankciám.
Kým politici hovoria o potrebe tvrdších opatrení, námorní velitelia a pobrežné stráže upozorňujú, že možnosti štátov zasahovať slabnú s rastúcou vzdialenosťou od pobrežia.
Právo neškodného prechodu je základom námorného práva, no lode bez štátnej príslušnosti naň formálne nemajú nárok.
Francúzsko, Fínsko či Estónsko už niektoré plavidlá zadržali a môžu tak urobiť pri podozrení z trestnej činnosti, no takéto zásahy sú skôr výnimkou než pravidlom.
Čoraz temnejšia tieňová flotila
Estónsko zdôrazňuje riziko eskalácie – keď sa v máji pokúsilo o zadržanie tankera bez vlajky, Rusko vyslalo do oblasti stíhačku.
Strach z eskalácie konfliktu sa spája so širšími obavami z obchodných odvetných opatrení.
Jeden z predstaviteľov NATO pre BBC potvrdil čoraz častejšiu podozrivú aktivitu v Baltskom mori. Napriek tomu však uviedol, že už len „samotný akt monitorovania lodí je odstrašujúcim prostriedkom“
„Nechceme byť kovbojmi a skákať na lode,“ uviedol.
Podľa Wiess Bockmannovej sa však prostredníctvom taktík obchádzania sankcií zo strany týchto plavidiel „rozpadá medzinárodný poriadok založený na pravidlách“.
Riziká pre bezpečnosť, životné prostredie aj globálny obchod podľa nej rastú, zatiaľ čo „tieňová flotila je čoraz temnejšia“.
Ruské veľvyslanectvo v Londýne pre BBC uviedlo, že západné sankcie sú „nelegitímne“ a označovanie tankerov za „tieňovú flotilu“ je podľa nich „diskriminačné a zavádzajúce“. Problémy s vlajkami označili za bežné administratívne nedostatky a tvrdia, že samotné sankcie vytvorili „reštriktívne prostredie“ pre prevádzkovateľov plavidiel.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"