Za technickými chybami je niekedy aj korupcia na STK. Najčastejšie porušenia sú pri brzdách, hovorí odborník
Technické kontroly vozidiel majú na slovenských cestách zabezpečiť bezpečnosť a technickú spôsobilosť áut. V praxi sa však čoraz častejšie objavujú pochybnosti o ich poctivosti, tlak konkurencie či dokonca korupcia.
O tom, ako funguje dozor nad stanicami technickej kontroly, aké problémy sa dnes odhaľujú a aké zmeny priniesol systém TESTEK, sme sa porozprávali s Mariánom Rybianským, riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti TESTEK.
Nie je to len formalita za poplatok
Rybianský hneď na úvod priznáva, že negatívne naladenie verejnosti voči technickým kontrolám sa v posledných rokoch zreteľne prehlbuje. „Žiaľ, vyzerá to tak, že skutočne dôvera klesá. Mnoho ľudí vidí v technických kontrolách len čosi ako ďalšiu formu zdanenia,“ hovorí. Problémom je podľa neho aj nesprávne očakávanie, že zaplatenie poplatku automaticky znamená úspešné absolvovanie kontroly. „Človek, ktorý prichádza na technickú kontrolu, platí za to, že auto je skontrolované. Účelom technickej kontroly je nájsť chyby, ktoré by tomu autu mohli brániť v ďalšej prevádzke,“ zdôrazňuje.
Ďalším faktorom poškodzujúcim reputáciu STK je vnímaná korupcia. Rybianský pripomína aj čerstvý prípad policajnej akcie Jablko, počas ktorej mal byť zásah vedený proti obvineniam z úplatkov. „Začalo to všetko v štádiu vyšetrovania, ale vyzerá to tak, že skutočne tam prišlo ku korupcii,“ konštatuje.
Brzdy sú najväčším problémom
TESTEK má podľa Rybianského za rok 2024 k dispozícii detailné dáta o porušovaní predpisov. Najčastejšie pochybenia sa týkajú brzdových systémov. „Najčastejšie technici porušujú predpisy pri výpočte účinku prevádzkovej alebo parkovacej brzdy. To je takmer polovica zistených porušení,“ uvádza.
Ďalej sa v rebríčku objavujú zariadenia vonkajšieho osvetlenia či nedostatky na podvozku. Zarážajúco vysoký podiel predstavujú aj pneumatiky. „Pneumatiky, ktoré sú podľa Policajného zboru veľmi častou príčinou dopravných nehôd súvisiacich s technickým stavom, majú zhruba šesťpercentný podiel. To je pomerne veľa,“ vysvetľuje. V praxi to znamená, že technik v šiestich percentách prípadov ignoroval ich poškodenie, nesprávny rozmer alebo nadmerné opotrebenie.
Celkové výsledky kontrol TESTEKU ukazujú širší systémový problém. „V roku 2024 sme skontrolovali zhruba polovicu všetkých STK na Slovensku a na 68 percentách z nich sme zaznamenali závažné porušenia predpisov,“ hovorí Rybianský. Zároveň však dodáva, že problém často netkvie v celej prevádzke, ale v jednotlivcoch: „Len 29 percent kontrolovaných technikov porušilo predpisy závažným spôsobom.“
Slovensko získalo technologický náskok
Rybianský pripomína, že slovenský systém dozoru má oproti mnohým západným krajinám výhodu v tom, že vznikal v čase rozvíjajúcej sa informatizácie. „My sme využili moderné technológie. Zber dát a kombinácia údajov zo zariadení s videom je dnes základom nášho modelu,“ vysvetľuje.
V mnohých štátoch podľa neho systémy dozoru vznikali príliš skoro a spoliehajú sa na rozsiahle tímy fyzických kontrolórov. „Mnohé štáty trošku podcenili informatizáciu a zostali v štádiu technológií spred dvadsiatich rokov,“ dodáva. Aj preto dnes TESTEK navštevujú zahraničné delegácie, ktoré sa učia zo slovenského modelu.
Rybianský však zdôrazňuje, že TESTEK nemá kapacity ani kompetencie riešiť korupčné správanie technikov či priestupky, ktoré presahujú technické porušenia. „Na toto sú určené orgány Policajného zboru,“ upozorňuje. Napriek tomu pripúšťa, že za mnohými technickými pochybeniami možno „v pozadí vidieť drobnú korupciu“.
Vyradiť vrak bez pokuty? Do 14. januára platí generálny pardon, za ktorým stojí opozícia
Pribudli STK - klesla cena, ale aj kvalita
Jedným z dôležitých zlomov bol podľa Rybianského rok 2018, keď vstúpil do platnosti nový zákon a otvoril priestor na vznik desiatok nových staníc. „V roku 2018 sme mali na Slovensku 147 STK. Dnes ich máme 212,“ konštatuje. Počet technických kontrol sa pritom nemení, čo spôsobilo prudký konkurenčný tlak.
S rastúcim počtom staníc však podľa neho nerástla kvalita. „Konkurencia sa, bohužiaľ, neprejavuje len na úrovni cien, ale aj v istom znižovaní kvality. Niektoré STK sa snažia pritiahnuť zákazníkov tým, že znížia latku,“ upozorňuje. TESTEK tak musí na celom trhu pracovať na udržiavaní jednotných štandardov.
Ľudský zásah do kontroly bude na minime
TESTEK pracuje na projektoch, ktoré majú do budúcna minimalizovať subjektívny ľudský zásah pri hodnotení technického stavu vozidiel. „Budeme automatizovať proces vyhodnocovania výsledku technickej kontroly z dát, ktoré máme k dispozícii,“ hovorí Rybianský.
Najpokročilejšie je riešenie súvisiace s hodnotením brzdových systémov. „Nepustíme technika do toho, aby subjektívne ovplyvnil závery z jednotlivých meraní,“ vysvetľuje. Podľa neho je projekt technicky pripravený a čaká na schválenie ministerstvom dopravy. Po jeho zavedení by sa Slovensko podľa Rybianského malo „úplne vyhnúť akýmkoľvek manipuláciám s výsledkom výpočtu účinku prevádzkovej alebo parkovacej brzdy“.