Odborník: Problémy nevyriešite kamerou zo supermarketu v kabíne rušňovodiča. Železnice vraj potrebujú systém
Dve nedávne kolízie vlakov – jedna pri Pezinku a druhá na východe Slovenska – vyvolali obrovský ohlas aj otázky o stave bezpečnosti našej železničnej infraštruktúry. Čo musia štát a železnice urobiť okamžite, aby sa podobné tragédie v budúcnosti neopakovali? O téme sme sa rozprávali s odborníkom na železnice Jiřím Kubáčkom.
Slováci len smutne pozerajú na českých kolegov
V porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko podľa Kubáčka technicky porovnateľné, no zásadný rozdiel je v koncepcii.
„V ničom veľmi nezaostávame. Poľsko nemá ani prenos návestí na rušeň. Ale rozdiel je v systéme a dlhodobom plánovaní,“ konštatoval.
Najväčší kontrast vidí pri porovnaní s Českou republikou. „Sú na tom podstatne lepšie. Pre železničiarov je až smutné sledovať, že keď sme stáli spolu v roku 1993 na spoločnej štartovacej čiare, takže kam to potiahli kolegovia v Čechách a kam sme to nechali zájsť my, ak to mám civilizovaným slovníkom komentovať. Ale to je dlhodobé.“
Kubáček pri porovnaní nešetril kritikou voči ministerstvu dopravy. Česi podľa neho poznajú svoje zdroje, kapacity aj problémy, ktoré treba vyriešiť. „Pozrite sa na stránky Ministerstva dopravy Českej republiky. Dopravná politika konsolidovaného štátu – rozsiahly materiál, ktorý prešiel vládou, pravidelne sa aktualizuje. U nás nič také nenájdete.“
Slovensko podľa neho pracuje bez systémového dokumentu a bez vízie. „Pri vystúpení pána ministra na vláde bola predstavená excelovská tabuľka s tisíc riadkami bez komentára. Cesty, mosty, železnice – čo si kto vymyslí. Takto sa to nerobí,“ upozornil.
Ráž chce zvýšiť kontrolu nad rušňovodičmi pomocou kamier. Šéf federácie strojvodcov varuje, že to idúci vlak nezastaví
Kamery v kabíne? „Lacný marketingový trik“
Minister dopravy Jozef Ráž navrhol zaviesť kamery v kabínach rušňovodičov. Kubáček tento nápad odmietol jednoznačne.
„Je to lacný marketingový trik. Kamery na stanovišti rušňovodiča nič nevyriešia. Bolo by lepšie zamýšľať sa nad systémovými riešeniami,“ povedal.
Podľa neho budú mať kamery skôr negatívny efekt:
„Kamery rušňovodiča vystresujú, nahnevajú, a ešte to bude mať právne konzekvencie. To nie je vec, ktorú vyriešite kamerou zo supermarketu.“
Kubáček popísal, čo by Slovensko malo urobiť predtým, než sa pustí do sporadických a neefektívnych nápadov. „Rádiofikácia je číslo jeden. Mobilné telefóny nemajú pokrytie všade a sú zdĺhavé. GSM-R je rýchly, železničný, spoľahlivý a pokrytý všade,“ uviedol.
„Bolo by dobré podporiť vybavovanie vozidiel ETCS cez granty, podobne ako v Česku,“ povedal a pokračoval: „MIREL dokáže kontrolovať aj brzdnú krivku. Jednoduchá kombinácia lacných riešení ako ETCS a prenosového zariadenia by vedela predísť nebezpečným situáciám,“ zdôraznil.
„Vidím, že komunikačná kultúra medzi rušňovodičmi a výpravcami je u nás na najnižšej úrovni v regióne. Pritom pri mimoriadnostiach ich podľa predpisu Z1 musia upozorňovať,“ dodal.
Na záver Kubáček zdôraznil, že železničné nehody nikdy nemajú len jednu príčinu. „Žiadna nehoda na železnici nie je výsledkom len jedného faktora. Všetko je kombináciou viacerých,“ uviedol.
Vyšetrovanie preto podľa neho vždy trvá dlhšie. „Sťahujú sa údaje o technickom stave vozidiel, školeniach rušňovodiča, dopravná dokumentácia, elektronický denník, nahrávky komunikácie. Tých podkladov je neúrekom,“ dodal.