Budaj: Pasivita je dar pre tých, ktorí chcú oslabiť demokraciu. Klus hovorí o potrebe občianskej odvahy
Slovensko si pripomína 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. O odkaze tohto sviatku, historických súvislostiach aj o dnešnom stave demokracie diskutovali v relácii Téma politológ Martin Klus a osobnosť Nežnej revolúcie Ján Budaj.
Sloboda je ako peniaze. Každý vám ju chce zobrať.
Ján Budaj bol jedným z lídrov novembrových udalostí. Slobodu prirovnal k hodnotám, o ktoré sa musí neustále bojovať. „Sloboda je komodita podobná peniazom. Každý vám ju chce zobrať. Jeden preto, aby zarobil, druhý preto, aby získal moc,“ povedal.
Podľa neho je základnou povinnosťou občanov aktívne strážiť demokraciu, pretože bez záujmu verejnosti ju môže ktokoľvek oslabiť. „Ak nebudeme občiansky sa zaujímať, tak rovná sa, že nás niekto o tú republiku a našu osobnú slobodu pripraví,“ upozornil.
Budaj zdôraznil, že v totalite bola odvaha vzácna, no dnes je nevyhnutná. „Občianska odvaha je dnes povinná výbava slobodného, európskeho, slovenského demokrata,“ uviedol.
Dodal, že pasivita a nezáujem sú najväčším darom pre tých, ktorí chcú demokraciu oslabiť. „Kto je pasívny voči svojej republike, tak robí veľkú chybu,“ povedal.
Budaj upozornil aj na pretrvávajúci fenomén populizmu a manipulácie. „Vládli ľudia, ktorí zneužívali ten resentiment, ktorí sľubovali ľuďom nejaké vymoženosti, aké nebolo možné dať,“ pripomenul.
Postkomunistická politika
Podľa neho väčšina postkomunistických rokov bola v rukách politikov, ktorí nedokázali alebo nechceli ľudí vzdelávať v občianskych hodnotách. „Aj dnes tomu čelíme. Tých postkomunistov vládla na Slovensku väčšina. Oveľa menej rokov vládli demokrati.“
Autokratické režimy, ktoré sa odkláňajú od hodnôt novembra 1989, majú podľa Budaja spoločný menovateľ – moc a peniaze. „Keď si pozriete všetky tie režimy, ktoré odbočujú od novembra 1989, či je to u nás, alebo niekde za hranicami, autokratické režimy, ktoré predstierajú voľby, potom obmedzujú demokratické práva, a skoro vždy to skončí pri peniazoch,“ povedal.
Ako dodal, v týchto krajinách ide napokon vždy o skupiny oligarchov, ktoré si berú zo štátneho rozpočtu, akoby bol ich vlastný. „Vždy ide nakoniec, aj v Moskve, aj inde, o nejakú skupinu oligarchov, ktorí si chodia brať do štátneho rozpočtu ako do svojho. A tí ľudia okolo sú potom udržiavaní v nevedomosti, aby si to nevšimli,“ uviedol. Podľa neho sa dokonca darí časť verejnosti zmanipulovať tak, že vinia demokratické sily z nedostatku či chudoby.
Budaj upozornil, že rovnaký vzorec sa opakuje v každom režime, ktorý zneužíva slobodu. „O tom je hra všetkých takýchto zneužívačov slobody. A preto by bolo dôležité aj 17. novembra o tom hovoriť, kto sú zneužívači novej slobody a kto z politiky iba ryžujú svoje bohatstvo,“ zdôraznil.
Napriek tomu verí, že demokratické hodnoty obstáli a budú naďalej pretrvávať. „V jednom je to podobné, že opäť pocítili ľudia legitimitu svojej pravdy. Tá naša pravda o slušnej spoločnosti, o právnom štáte, o férovej politike je vždy silnejšia, nakoniec. Aj keď má v rukách iba kriedu. A tá lož, ak sa o ňu pokúšajú mocipáni, vždy nakoniec prehrá, ako to aj v našich doterajších dejinách bolo,“ dodal.
Študentská odvaha zmenila dejiny. Odkaz 17. novembra ’89 dodnes žije v pamäti miliónov ľudí
Demokracia dnes
Klus pripomenul, že po revolúcii sa k moci dostali ľudia bez praktických skúseností s vládnutím, čo zároveň uľahčilo návrat bývalých elít. „Neskôr sa ukázalo, že tak či tak nám vládli akoby pohrobkovia toho režimu,“ povedal.
Citoval aj komentár Karla Kryla o tom, že základné zlyhania sa stali hneď na začiatku – symbolicky ako zle zapnutý „prvý gombík“.
V závere Klus zhodnotil stav demokracie dnes. „Šťastie je, že ju tu stále máme. Nikto ľudí na uliciach nemláti tak, ako ich mlátili v rokoch 89,“ povedal, no zároveň upozornil, že ohrozenia sa posunuli do digitálneho priestoru.
Najväčšiu hrozbu vidí v manipulácii a dezinformáciách. „Slobodu slova si uzurpujú tí, ktorí nie sú reálni ľudia. Fejkové profily, boty, trollovia… to je veľké nebezpečenstvo,“ varuje.
Obaja sa zhodli, že 17. november nie je len spomienkou na minulosť, ale záväzkom pre budúcnosť. Slobodu je podľa nich potrebné denne chrániť – vzdelaním, angažovanosťou a schopnosťou rozpoznať manipulatívne sily.