Budaj: Pasivita je dar pre tých, ktorí chcú oslabiť demokraciu. Klus hovorí o potrebe občianskej odvahy

Politológ Martin Klus v úvode rozhovoru pripomenul, že od udalostí z roku 1989 uplynulo už 36 rokov. Odkaz tohto dňa však podľa neho vnímame inak než naši českí susedia.

„Dlho bol opomínaný. Stal sa štátnym sviatkom, dokonca aj dňom pracovného pokoja. Dnes sme opäť v práci,“ povedal Klus a dodal, že v Česku mal sviatok vždy väčšiu váhu aj pre paralelný odkaz na udalosti z roku 1939.

Sviatok blízky študentom

Mladá generácia má k 17. novembru prekvapivo blízky vzťah, hoci sama tento deň osobne nezažila. Podľa Klusa to potvrdzujú aj prieskumy. „Čo ma teší, tak mladá generácia má k tomuto sviatku, napriek tomu, že ho fyzicky, osobne neprežila, nejaký vzťah, nejaký sentiment,“ povedal.

Podľa neho mladí o udalostiach z roku 1989 často diskutujú doma alebo sú ich súčasťou školského vzdelávania. Aj preto vraj 17. november pre nich nie je neznámym dátumom, na rozdiel od iných výročí. „Podstatne vzdialenejšie je nám 29. augusta alebo 8. máj. Čiže k Slovenskému národnému povstaniu alebo ukončeniu 2. svetovej vojny už majú podstatne odťažitejší postoj, ako práve k 17. novembru,“ uviedol.

Klus pripomenul aj študentský rozmer tohto sviatku. Podľa jeho slov je správne, že sa o 17. novembri rozpráva aj dnes a že sa pripomína súvislosť s tým, ako krajina fungovala ešte pred 35 rokmi. „Je dobré, že o tomto dni hovoríme. Je dobré, že spomíname na to, že ešte pred 35 rokmi to u nás nevyzeralo tak, že by sme napríklad takúto reláciu vôbec mohli mať,“ dodal.

Čítajte viac

Ficov príhovor nebude. Politológ Řádek: Málokto by to aj chápal. Danko je v pohodlnej opozícii

Rýchlosť prevratu bola nepredstaviteľná

Klus sa vrátil aj k turbulentným 90. rokom a zápasu o demokratický charakter štátu. „Slovensko ešte v 1997 roku bolo označené vtedajšou ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov Madeleine Albrightovou ako čierna diera Európy,“ uviedol a pripomenul, že zatiaľ čo Česko napredovalo smerom k euroatlantickým štruktúram, Slovensko zaostávalo.

Zlom podľa neho nastal až v roku 1998 a následne vstupom do EÚ a NATO v roku 2004. Do dneška vidí ako kľúčové hodnoty najmä slobodu pohybu a otvorenosť hraníc. „Dnes žijeme najlepšiu, najštedrejšiu a možno aj najpokojnejšiu dobu, akú sme kedy mali,“ dodal.

Chápe však, prečo niektorí tvrdia, že sa nám v minulosti žilo lepšie. „Aj napriek určitému historickému sentimentu, aj napriek tomu, že historická pamäť je veľmi milostivá a začíname si už pamätať len na tie dobré veci spred roku ‘89, napríklad na pekné detské časy, tak si to spájame skôr s tým, že sa naše životy zmenili k lepšiemu.“

Dodal, že osobnosti ako Ján Budaj či Milan Kňažko išli s kožou na trh a nikto nevedel, ako to celé dopadne. „Videli sme, aké tragické boli zmeny napríklad v Rumunsku. A ako dlho to trvalo v niektorých krajinách. Už len predstava, že ešte v novembri ľudia stáli na námestiach a volali potom, aby tu bola sloboda, demokracia. A už o pár týždňov na to sme mali Václava Havla ako prezidenta - disidenta. Človeka, ktorý bol vyslovene protirežimný. Tak toto je niečo, čo si dnes asi ani nedokážeme predstaviť. Ako rýchlo to celé prišlo.“

Sloboda nie je automatická

Klus zároveň upozornil, že sloboda si vyžaduje pozornosť a aktívnu občiansku kontrolu. „Sloboda nie je nič, čo by tu bolo automatické. Musíme si ju vedieť uchovať,“ zdôraznil a upozornil, že mnohé krajiny o ňu prišli skôr, než si to uvedomili.

Ako jeden z negatívnych následkov otvoreného sveta pomenoval aj rozsiahly odchod mladých vzdelaných ľudí do zahraničia: „Dnes sú to stovky tisíc našich občanov, ktorí žijú mimo hraníc Slovenskej republiky. A mnohí z nich sa už ani neplánujú vrátiť,“ skonštatoval.