Ako reálny je plán na európsku „dronovú stenu“ proti Rusku? Incidenty pri letiskách naprieč kontinentom pribúdajú
Po celej Európe pribúdajú hlásenia o neidentifikovaných dronoch v okolí letísk aj vojenských základní. Incidenty zvyšujú napätie v NATO a otvárajú debatu o veľkom „dronovom múre“, ktorá by mala chrániť východ kontinentu pred ruskými bezpilotnými systémami.
Rastúca nervozita v Európe
Kým Ukrajina zažíva nálety dronov takmer každú noc, obavy rastú v poslednej dobe aj v západnej Európe. V okolí letísk, elektrární či vojenských objektov sa opakovane objavujú anonymné neozbrojené drony. Ich pôvod je nejasný a západné spravodajské služby pripúšťajú, že môžu byť súčasťou širších aktivít spojených s ruskou hybridnou vojnou.
Obavy panujú nielen z možnej kolízie s lietadlami, ale aj zo sledovania citlivých objektov.
Existujú špekulácie, že príchod týchto dronov má otestovať odolnosť niektorých krajín NATO, ktoré pomáhajú Ukrajine, píše BBC. Moskva však akékoľvek zapojenie odmieta.
Neznáme drony boli zaznamenané v okolí kritickej infraštruktúry v celej Európe, vrátane Belgicka, Dánska, Švédska, Nórska, Nemecka či Litvy.
Belgicko priťahuje mimoriadnu pozornosť – nachádza sa tam sídlo NATO aj EÚ a uvažuje sa o využití úrokov zo zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Spojené kráľovstvo tam preto vyslalo špecialistov z RAF na posilnenie ochrany pred dronmi.
Najvýraznejší incident prišiel 9. septembra, keď približne 20 ruských dronov preletelo ponad Ukrajinu až do Poľska. Vyžiadalo si to uzavretie štyroch poľských letísk a vyslanie stíhačiek NATO. Časť dronov bola zostrelená, ďalšie dopadli na poľskom území. Išlo o jedno z najvážnejších narušení vzdušného priestoru Aliancie od začiatku vojny.
Volania po „dronovej stene“
Varovný signál v podobe dronov rozpútal v Európe debatu o potrebe vybudovania rozsiahleho „dronového múru“ - integrovaného obranného systému, ktorý by sa mal tiahnuť od pobaltských štátov po Čierne more. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že nový protidronový systém by mal byť plne funkčný do konca roka 2027.
Za projekt sa najviac zasadzujú štáty najbližšie k Rusku, najmä Poľsko a Fínsko. Analytici však upozorňujú, že nejde o zázračné riešenie protivzdušnej obrany.
Výskumná pracovníčka v programe medzinárodnej bezpečnosti londýnskeho inštitútu Chatham House Katja Bego tvrdí, že výstavba je nevyhnutná, no podľa nej nestačí riešiť len drony: problémom je aj nedostatočne vybudovaná tradičná protivzdušná obrana na východnom krídle NATO.
Robert Tollast z britského think-tanku Royal United Services Institute (RUSI) varuje, že predstava nepreniknuteľnej steny je nereálna - „jednak z hľadiska dĺžky, ale aj z hľadiska dostupných technológií, ktoré nie sú stopercentne spoľahlivé“.
Rôzne typy hrozieb, rôzne typy obrany
Bezpilotné systémy dnes existujú v širokom spektre – od malých výbušných dronov až po diaľkovo ovládané stroje s doletom viac ako 1 000 kilometrov. Práve kombinácia ich počtu, variability a rýchleho technologického vývoja komplikuje schopnosť komplexnej obrany.
Odborníci rozlišujú dva spôsoby zneškodnenia dronov. Hard kill znamená fyzické zničenie streľbou, raketami či laserom. Soft kill predstavuje rušenie signálu alebo zablokovanie komunikácie. V praxi však žiadna metóda neposkytuje stopercentnú istotu – najmä ak by agresor vyslal stovky alebo tisíce dronov naraz.
Generálny riaditeľ dánskej IT spoločnosti Netcompany, ktorá buduje digitálne systémy pre európske vlády André Rogaczewski upozorňuje, že nasadenie stíhačiek by nebolo efektívnym ani rozumným využitím peňazí daňových poplatníkov. Verí, že alternatívou môže byť účinné rušenie. Aby však akákoľvek bariéra proti dronom bola účinná, musí byť schopná vyrovnať sa so širokou škálou vzdušných hrozieb, ktoré môžu prísť všetky naraz.
Finančná dilema
Výstavba rozsiahlej európskej bariéry otvára otázky financovania. Podľa Tollasta by systém potreboval tisíce kilometrov radarov, stále pripravené obranné jednotky a obrovský rozpočet. Aj pri raste obranných výdavkov bude o financie súperiť námorníctvo, kybernetická bezpečnosť či satelitné systémy.
Financovanie má byť kombináciou európskych fondov, národných rozpočtov a výnosov zo zmrazených ruských aktív. Čím rozsiahlejšia bude ochrana, tým vyššie budú náklady – a diskusia o rozsahu projektu stále nie je uzavretá.
Nové zbrojné preteky
Vývoj dronov aj protidronových systémov sa zrýchľuje. Podľa odborníkov ide o nové zbrojné preteky, v ktorých jedna strana zavádza obranu a druhá ju takmer okamžite obchádza.
„Akákoľvek obrana proti dronom rýchlo zastará, keď sa útočníci prispôsobia,“ upozorňuje Josh Burch z Gallos Technologies. Vývojové cykly technológií sú podľa neho mimoriadne zrýchlené, predovšetkým v konfliktných prostrediach.
„Útočník bude pozorovať, prispôsobovať sa, opakovať – až kým neprekoná obranu,“ dodáva.
Práve preto sa čoraz viac ozýva názor, že nestačí stavať múr proti dronom – treba riešiť aj zdroj hrozby. Ako pripomína Katja Bego, Európa musí jasne deklarovať, že prekračovanie hraníc a hybridné útoky majú následky. Útok NATO na územie Ruska by však bol extrémne riskantný a mohol by viesť k eskalácii konfliktu.
Obrana bez priamej eskalácie
NATO sa od februára 2022 snaží podporovať Ukrajinu bez toho, aby sa priamo zapojilo do vojny s Ruskom. Budovanie európskej dronovej bariéry do tejto filozofie zapadá – ide o obranný systém na území členských štátov. Útok na základne, z ktorých drony štartujú, by však znamenal úplne nový stupeň eskalácie.
Európa preto stojí pred ťažkou úlohou: vytvoriť obranu, ktorá ochráni civilné obyvateľstvo aj kritickú infraštruktúru, no zároveň nevtiahne NATO do priameho konfliktu s Moskvou.
Pozrite si reportáž z 8. októbra 2025 o protidronovom systéme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"