Zámer, alebo náhoda? Nad Európou sa objavujú záhadné drony, aký je ich cieľ? Analytici vysvetľujú, za čo môžu Rusi

„Všetky tieto drony lietajú nad strategickými alebo vojenskými objektmi, čo jasne naznačuje, že nejde len o náhodný vandalizmus, ale o úmyselné a koordinované akcie,“ povedal pre Kyiv Independent vojenský analytik a bývalý príslušník ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Ivan Stupak.

Zámer, nie náhoda

Počas posledných týždňov drony narušili vzdušný priestor najmenej ôsmich európskych krajín, pričom všetko sa začalo začiatkom septembra. Vtedy poľský vzdušný priestor narušilo 19 dronov, pričom niektoré z nich armáda zneškodnila.

Odvtedy boli hlásené ďalšie incidenty v Dánsku, Litve, Estónsku, kam prenikli dve ruské stíhačky, Rumunsku, v Belgicku a najnovšie aj v Nemecku.

V Dánsku spozorovali drony v blízkosti viacerých vojenských zariadení vrátane leteckej základne Karup a jeden z incidentov dokonca prinútil úrady na takmer hodinu uzavrieť letisko v Aalborgu. Podobná situácia nastala aj v Nemecku, kde pre spozorované drony nad letiskom v Mníchove zrušili a odklonili desiatky letov, vo Fínsku preletel dron nad elektrárňou v meste Rovaniemi. Ako uviedol Kyiv Independent, väčšina týchto dronov sa objavila v blízkosti citlivej infraštruktúry – letísk, energetických zariadení či vojenských základní.

Podľa analytikov to naznačuje zámer, nie náhodu.

Je za útokmi Rusko?

Nie všetky európske vlády pripísali tieto narušenia Rusku. Dánska premiérka Mette Frederiksenová prítomnosť dronov nad dánskymi letiskami spojila s podozrivými aktivitami ruských dronov v celej Európe. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen povedal, že niet pochýb o tom, že incidenty s dronmi boli dielom profesionála, ale dodal, že neexistujú žiadne dôkazy o spojitosti s Ruskom.

Rozsah a cielenie týchto operácií však podľa pozorovateľov naznačujú, že môžu byť súčasťou širšieho vzorca.

„Musíme byť opatrní, aby sme nepripisovali jednoduchú zhodu okolností alebo výstrelky osamelých jednotlivcov ruskej stratégii,“ povedal pre Kyiv Independent britský odborník na obranné štúdiá, profesor na King’s College London a bývalý riaditeľ Royal United Services Institute (RUSI) Michael Clarke.

„Ale všetko toto je prinajmenšom v súlade s ruskými strategickými prístupmi, ktoré využívajú všetky dostupné nástroje naraz proti protivníkom Kremľa,“ dodal.

Čítajte viac

Otázky a odpovede: Zostreliť či nezostreliť? Čo dovoľujú pravidlá hry a akou silou môže NATO odpovedať na ruské provokácie?

Hybridná vojna

Na prvý pohľad môžu lety dronov naprieč Európou pôsobiť ako neškodné provokácie, ktoré síce narušujú chod, ale nepredstavujú bezprostredné nebezpečenstvo. Podľa odborníkov však môžu mať aj zlovestnejší účel. Upozorňujú, že tento typ nejasného, nízko intenzívneho obťažovania presne zapadá do konceptu hybridnej vojny.

„Niektoré z týchto prípadov sú takmer určite inšpirované alebo riadené Moskvou. Niektoré možno nie. V každom prípade však Rusi cítia, že z toho ťažia, pretože vyvolávajú nepokoj medzi západnými politikmi a verejnosťou,“ povedal Clarke.

Prečo by však ruské drony lietali nad Európou? Podľa Stupaka je jedným z cieľov prieskum. Satelity sú totiž obmedzené poveternostnými podmienkami, zatiaľ čo nízko letiace drony vybavené kamerami dokážu zbierať ostrý, aktuálny obraz vojenských objektov, výcvikových areálov či inej infraštruktúry.

„Je to ako Google Maps, len v reálnom čase a vo vysokom rozlíšení,“ vysvetlil Stupak. Okrem mapovania môžu podľa neho tieto drony sledovať aj priemyselnú aktivitu, najmä továrne a železničné trasy spojené s výrobou vojenského materiálu alebo so zásobovaním Ukrajiny.

Niektoré môžu dokonca pozorovať, ako a kedy sa pripravuje alebo prepravuje vojenské vybavenie. A aj keď nezískajú žiadne citlivé informácie, už len to, že dôjde k zrušeniu či odkloneniu letov, spôsobuje ekonomické škody a verejnú frustráciu.

Clarke si tiež myslí, že takéto operácie majú aj politický význam - môžu byť navrhnuté na vyvíjanie tlaku na vlády NATO, aby obmedzili svoju podporu Ukrajine. A zároveň dávajú Rusku možnosť testovať reakcie jednotlivých spojencov a zistiť, či sa jednota medzi USA a Európou nezačína oslabovať.

„Je to spôsob, ako zistiť, ako odlišne reagujú USA a Európania na tieto incidenty – a ukázať, že transatlantické väzby sa oslabujú,“ povedal a dodal, že „zároveň ide o pokus ,znormalizovať‘ tento druh hybridnej vojny, aby západné vlády časom znížili intenzitu svojich reakcií.“

Pozrite si súvisiacu reportáž: