Cez deň viazala kytice, v noci montovala drony. Ukrajinské nebo chránia dobrovoľníci, svoje byty menia na dielne
Vojna na Ukrajine sa premenila na prvý globálny konflikt, v ktorom rozhodujú drony. Malé bezpilotné lietadlá, pôvodne určené na voľnočasové aktivity, sa stali kľúčovou zbraňou a zmenili podobu moderného boja. Zároveň rozpútali obrovský „boom“ vo svete obranných technológií a zmenili životy ľudí, ktorí s vojenskými technológiami nemali predtým nič spoločné.
Keď Rusko napadlo Ukrajinu, Kseniia Kalmusová vyzdobovala svadobné stoly a cestovala po Európe s kvetinovými aranžmánmi. Dnes montuje drony pre vojakov.
„Bolo to pre mňa úplne jasné rozhodnutie. Chcela som pomôcť svojej krajine, svojim ľuďom a armáde,“ priblížila svoje začiatky v rozhovore pre BBC.
Počas prvých mesiacoch invázie najskôr organizovala zbierky na nákup nevyhnutných potrieb pre vojakov - od liekov až po vozidlá. Čím dlhšie však konflikt trval, tým jednoznačnejšie požiadavky prichádzali z frontu: „Zistila som, že najväčší dopyt je po dronoch FPV („first-person view“ umožňuje pilotovi vidieť z perspektívy dronu, poz. red.). Tak som začala zbierať peniaze konkrétne na tento účel a potom som sa rozhodla, že ich budem po nociach vyrábať.“
Posielali ich do kuchyne, dnes bojujú na fronte. Ukrajinská vojačka: Lepšie zomrieť v boji než pod troskami bytu v Kyjeve
Zo svadobných fotení do pekla vojny
Dnes so svojimi kolegami vyrába stovky dronov mesačne. Sú medzi nimi aj malé kvadrokoptéry, ktoré za mierových čias poznala predovšetkým zo svadobných fotení. Po pripevnení nálože sa menia na smrteľnú zbraň. Pre ukrajinskú armádu sú mimoriadne žiadaným artiklom. Tá tvrdí, že až tri štvrtiny ruských strát na bojisku spôsobili práve tieto drobné stroje.
Spolu s dronovým „boomom“ však rastie aj odvetvie ich neutralizácie. Protidronové systémy sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti letísk, infraštruktúr aj vojenských základní. Austrálska spoločnosť Droneshield, ktorej akcie narástli pätnásťnásobne, dodáva technológie na detekciu a zostreľovanie bezpilotných lietadiel. „Vyrábame hardvér a softvér na to, aby ste mohli detekovať a bezpečne zostreliť malé drony,“ vysvetlil pre britský portál jej šéf Oleg Vornik.
„Toto je prvá plnohodnotná vojna s dronmi,“ hodnotí rusko-ukrajinský konflikt Stacie Pettyjohn, riaditeľka obranného programu v Centre pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone a autorka niekoľkých štúdií o vojne s dronmi.
Dronová horúčka vrcholí
Odborníci sa zhodujú, že nasledujúci veľký posun prinesie umelá inteligencia. Drony teraz riadi človek s diaľkovým ovládačom, to sa však má čoskoro zmeniť.
„Je len otázkou času, kedy uvidíte skupiny dronov ovládané jedným operátorom a nakoniec úplne autonómne drony, ktoré budú môcť spolupracovať,“ myslí si šéfka obranného programu. Ako dodáva, drony sa na Ukrajine montujú v bytoch, garážach, malých dielňach a stali sa ich obľúbenou „národnou“ zbraňou.
Dronová horúčka sa pritom nešíri iba Ukrajinou. Bezpilotné stroje sa čoraz častejšie používajú v konfliktoch od Blízkeho východu až po Mjanmarsko a Sudán.
Leteli vo formácii. Drony nad belgickými letiskami zrejme vyslalo Rusko, predpokladajú tajné služby
Všimli si to aj aj zbrojárski giganti. Akcie americkej zbrojovky AeroVironment vyleteli na burze nahor, portugalský líder v autonómnych systémoch Tekever sa stal miliardovým jednorožcom a nemecký Stark otvára nové továrne. Británia pripravuje nákupy dronov za 4,5 miliardy libier (približne 5,27 miliardy eur).
Medzitým sa Kseniia nevzdáva svojej novej úlohy. Napriek tomu, že jej bývalý život jej chýba, pokračuje vo výrobe dronov. „Veľmi mi chýbajú kvety a samozrejme mi chýba môj predchádzajúci život,“ podotkla s tým, že tak ako ona, aj mnohí jej priatelia sa zmenili a prispôsobili životu v neustálom strachu. „Je to otázka existencie. Bojujeme za našu krajinu, za našu existenciu, za našu kultúru.“