Posielali ich do kuchyne, dnes bojujú na fronte. Ukrajinská vojačka: Lepšie zomrieť v boji než pod troskami bytu v Kyjeve

Maryna Mytsiuk trávi voľný čas na strelnici pri Kyjeve, kde trénuje streľbu. Čaká na telefonát, ktorý ju môže každý deň poslať na front. „Samozrejme, chcela by som byť v bojovej pozícii,“ hovorí 27-ročná odborníčka na folklór, ktorá hovorí po japonsky a pracuje v neziskovej organizácii. „S mojou postavou a výškou sa na to síce veľmi nehodím... preto trénujem naozaj tvrdo.“ Informuje o tom americká nezávislá mediálna organizácia NPR.

Najprv ju poslali do kuchyne - robiť pirohy

Patrí medzi rastúci počet Ukrajiniek, ktoré vstupujú do armády, keď sa ruská invázia blíži k štvrtému roku a vojakov je čoraz menej. Maryna priznáva, že armáda je dnes k ženám otvorenejšia než na začiatku vojny, keď ju po prihlásení poslali do kuchyne, „kde môže robiť pirohy“, ako jej vtedy povedali. Odvtedy získala druhý titul na vojenskej univerzite, absolvovala výcvik a podala žiadosti do niekoľkých brigád vrátane špeciálnych jednotiek. O svojom rozhodnutí viedla náročné rozhovory s matkou aj priateľom, ktorí s jej plánom nesúhlasia.

Maryna priznáva, že niekedy ju premáhajú pochybnosti, keď sleduje svoje rovesníčky vydávať sa a zakladať rodiny. „Vidím ženy v mojom veku, ako sa vydávajú, majú deti,“ hovorí. „Niekedy si vravím, robím správnu vec? Ale už niet cesty späť.“ Verí, že skôr či neskôr bude musieť bojovať každý, kto je toho na Ukrajine schopný – najmä keď dohoda o prímerí je stále v nedohľadne.

Ukrajinské zákony povoľujú povolávať do služby mužov vo veku od 25 do 60 rokov, no ženy sú z brannej povinnosti vyňaté. „Sme dobrovoľníčky, ktoré sa rozhodli bojovať,“ zdôrazňuje. Pre ňu je vstup do armády otázkou osobného presvedčenia, nie povinnosti.

Čítajte viac

Je jedno, či Ukrajina vyhrá. Európu čaká studená vojna a potrebuje odstrašujúcu silu, varuje ruský miliardár v exile

Žien v armáde pribúda

Začiatkom tohto roka slúžilo v ukrajinskej armáde viac ako 70-tisíc žien, čo je o 40 percent viac než pred štyrmi rokmi. Ako uvádza poradkyňa pre rodovú rovnosť Oksana Hryhorievová, ženy dnes tvoria osem percent ozbrojených síl. „Až do roku 2018 bola armáda patriarchálna. Ženy nemohli legálne pôsobiť v bojových pozíciách ani študovať všetky odbory na vojenských školách,“ hovorí.

Počas prvej ruskej invázie v roku 2014 ženy síce bojovali po boku mužov, no oficiálne boli vedené ako civilné pracovníčky. „Mali sme biatlonistky, ktoré boli skvelé strelkyne, no podľa papierov to boli kuchárky. Bolo to absurdné,“ spomína Hryhorievová. Dnes je situácia iná – ženy tvoria pätinu vojenských kadetov a tisíce z nich pôsobia priamo v boji ako pilotky, delostrelkyne, operátorky dronov či technické špecialistky.

Furia a Galactica si vybrali armádu

Ukrajinské brigády Chartia a Azov začali vo svojich kampaniach zobrazovať aj ženy v uniforme. Brigáda Chartia, založená v roku 2022, pôsobí v Charkovskej oblasti a preslávila sa inovatívnym využívaním robotických technológií. V kampani vystúpila aj 21-ročná Jess. „Som jediná žena v tejto jednotke,“ hovorí. Testuje pozemné drony na prepravu zásob pre vojakov v prvej línii.

V jednom z táborov brigády sa mladé pilotky Jevhenia a Daša venovali kontrole novo zostavených FPV dronov. Z bezpečnostných dôvodov NPR zverejnilo len ich krstné mená a volacie znaky, aby chránilo ich identitu.

Devätnásťročná Jevhenia, ktorá si hovorí „Furia“, pripomína postavu Aryu Stark zo seriálu Hra o tróny. Volací znak si zvolila podľa antických bohýň pomsty. Vojaci sa jej často pýtajú, čo robí na fronte. „Musím tu byť, a basta,“ odpovedá. K dronom ju priviedla vášeň pre technológie. „Asi preto, že milujem počítačové hry,“ dodáva.

Spolu s ňou v jednotke pôsobí aj 23-ročná Daša, s volacím znakom „Galactica“, ktorá pred vojnou plánovala kariéru policajtky. „Mama chcela, aby som ostala doma, vydala sa a mala deti,“ hovorí. „Ja som si však vybrala to, čo ona nazýva mužským povolaním – život s neustálym ohrozením.“

Nemusí každý narukovať ako ja, hovorí Daria

Ďalšia členka tímu, Daria, bývalá softvérová inžinierka, testuje nové drony v teréne. „Mnohí moji príbuzní ani nevedia, že som tu,“ hovorí. „Myslia si, že by som mala byť niekde v Európe, v bezpečí.“

Daria sa po vypuknutí ruskej invázie prihlásila ako dobrovoľníčka. Denne pracovala aj dvadsať hodín, keď rozvážala potraviny a zásoby na front. Napriek tomu mala pocit, že to nestačí. „Som Ukrajinka, som súčasťou tejto krajiny a musím pomáhať,“ vysvetlila. Naučila sa zostavovať a ovládať FPV drony so systémom diaľkového riadenia. Niektoré jednotky jej naznačili, že pre „dievčatá“ nemajú miesto, no brigáda Chartia jej dala šancu. „Tu vedeli, čo so mnou,“ hovorí.

Odvtedy stratila kontakt s mnohými priateľmi. Niektorí muži utiekli, aby sa vyhli mobilizácii. „Je to ich voľba,“ povedala. „Nemôžem všetkým hovoriť, že musia byť ako ja. Aj keď by som to chcela povedať.“

V salóne krásy zabúda na hrôzy vojny

V meste Sumy si medzitým frontová zdravotníčka Olena Ivanenko, známa pod volacím znakom „Ryž“, po návrate z línie vychutnávala chvíľku pokoja v salóne krásy. „Viem, že o tri dni budú moje nechty opäť špinavé,“ hovorí. „Ale keď ich mám aspoň na jeden deň čisté, cítim úľavu a radosť. Je to pre mňa rutina ako raňajky.“

Štyridsaťštyriročná Olena pred vojnou viedla reštaurácie, do armády vstúpila v roku 2023. Najprv pôsobila v 47. mechanizovanej brigáde, neskôr sa pridala k jednotke 412 Nemesis zameranej na bezpilotné systémy. „Po troch mesiacoch služby som sa rozhodla, že v armáde zostanem navždy. Cítim sa tu na sto miliónov percent na svojom mieste,“ hovorí.

Vojna jej však priniesla aj bolestné spomienky, Olena ich volá „temné dátumy“. V roku 2023 prišla o mnohých spolubojovníkov, vrátane blízkeho priateľa. „Bol prvý, koho roztrhalo, a ja som ho vytiahla z krytu. To bolo zatiaľ to najťažšie,“ opisuje. Sama utrpela zranenie nohy po zásahu ruského tanku.

Často hovorí s civilistami o tom, čo vojaci prežívajú na fronte. „My hovoríme, že bojujeme za víťazstvo, civilisti hovoria, že chcú mier. Ale mier a víťazstvo nie sú to isté,“ dodáva.

Čítajte viac

Nezomreli v boji, ale pri odovzdávaní vyznamenaní. Elitných ukrajinských vojakov zabil ruský útok, nejde o prvý prípad

Na smrť myslia neustále, bojovať ale budú

Vojenská analytička s prezývkou Xena sa usmieva, keď opisuje svoju prácu s námornými dronmi. „Našou výzvou je vylákať Rusov z ich základní a potom ich loviť,“ vysvetľuje. „Chceme neustále vylepšovať naše námorné drony tak, aby dokázali zasiahnuť ruské lietadlá, vrtuľníky a lode za akýchkoľvek podmienok.“ V armáde pôsobí už desať rokov, do elitnej jednotky sa pridala po vypuknutí plnohodnotnej invázie. Je zvyknutá byť jedinou ženou v tíme.

„Nie je to jednoduché,“ priznáva. „Chalani ma podporujú, ale občas sa správajú ako deti. Myslia si, že ich mám obskakovať čajom alebo koláčmi,“ zasmiala sa pod kuklou a dodala: „Mám dôležitejšie veci na práci – napríklad prežiť. Pomáha mi motivácia. Motivácia vyhrať túto vojnu.“

Keď v Kyjeve pochovávali mladú vojačku Dariu Lopatinovú, jej rakve vzdal poctu aj Ruslan Šelar z ministerstva obrany, ktorý pracuje s jej otcom. Všimol si, že do armády prichádza čoraz viac mladých žien. „Daria mala len osem, keď Rusko začalo vojnu na Donbase a obsadilo Krym,“ povedal. „Vyrastala v tieni vojny. Jej cesta bola predurčená.“

Koľko žien padlo, nie je známe. No regrútku Marynu Mytsiuk, ktorá čaká na pridelenie do jednotky, táto myšlienka nenechá na pokoji. „Stále na to myslím, na smrť,“ povedala. „Ale je lepšie zomrieť na bojisku než pod troskami vlastného bytu v Kyjeve. Lepšie zomrieť v boji než na kolenách.“

Ukrajina musí mať spoľahlivé záruky, tvrdia ministri obrany EÚ. Väčšina podporila rozšírenie vojenskej misie.