Ukrajinský front láka ľudí bez praxe aj veteránov z cudziny. Opisujú realitu, ktorá mení ich životy
Štyria zahraniční vojaci z Medzinárodnej légie ukrajinskej vojenskej rozviedky otvorene hovoria o skúsenostiach, motivácii aj každodennej skúsenosti na fronte. Pre niektorých ide o pokračovanie vojenskej kariéry, pre iných o životné rozhodnutie bez predchádzajúcej praxe.
Bývalý britský poslanec Jack Lopresti patril k dobrovoľníkom, ktorí po voľbách v roku 2024 opustili politiku. Po štrnástich rokoch v parlamente sa rozhodol pre návrat k vojenskému prostrediu. Na ramene nosí nášivku so spojenou britskou a ukrajinskou vlajkou.
Lopresti opisuje svoj odchod z politiky ako prirodzený krok. „Bolo mi jasné, že pôjde o najťažšie ‘voľby’, aké môžem absolvovať,“ povedal. Po strate poslaneckého mandátu uvažoval o roku až dvoch dobrovoľníckej práce na Ukrajine. Napokon vstúpil priamo do Medzinárodnej légie, píše portál United24 Media.
V ukrajinskej armáde sa venuje diplomacii, zahraničným kontaktom, nákupom výstroja aj podpore veteránov. Skúsenosti čerpá z misie v Afganistane.
Británia ako oporný múr
Jeho prvá cesta na Ukrajinu sa uskutočnila rok po začiatku ruskej invázie. Ako poslanec podporoval dodatočnú pomoc Kyjevu. Zdôrazňuje, že v Británii pretrváva historická skúsenosť s rokom 1940.
V roku 1940 prebiehala letecká kampaň nacistického Nemecka proti Spojenému kráľovstvu. Británia zostala prakticky sama proti Hitlerovi, pretože Francúzsko padlo a USA ešte nevstúpili do vojny. Krajina odolala masívnym náletom Luftwaffe a zabránila nemeckej invázii.
Briti považujú obranu Ukrajiny za paralelu k vlastnému boju o slobodu a nezávislosť v roku 1940.
„Máme to v DNA. Boli sme sami, bombardovali naše mestá. Cítime silnú spolupatričnosť s Ukrajincami,“ uviedol.
Podľa Loprestiho by neúspech Kyjeva ohrozil celý svet.„Ukrajina bola pokojná, suverénna a slobodná krajina. Napadla ju tyrania a autoritárstvo. Hranice nemožno meniť silou,“ upozornil. Zdôrazňuje, že podpora Západu je nevyhnutná ako aj odkaz Moskve.
„Putin klame. Klamať bude vždy. Potrebujeme silu a odstrašenie,“ dodal. Za dôležité považuje aj prítomnosť európskych síl po skončení vojny.
Austrálčan Solo: Ukrajina sa stala domovom
J. Robert Ralph, ktorý na fronte vystupuje pod menom Solo, pricestoval z Austrálie. Pôvodne nemal žiadnu vojenskú skúsenosť. Od detstva túžil narukovať, no bránili mu v tom zdravotné problémy.
K ukrajinským dobrovoľníkom sa pridal po sledovaní spravodajstva. „Nezvládal som sa na to pozerať,“ povedal. Ukrajinci mu boli blízki vďaka priateľom doma.
V súčasnosti pôsobí v pechote malej taktickej skupiny. Výcvik, rotácia, návrat na miesto operácií a opäť výcvik – tak opisuje rutinu. Za najväčšiu hrozbu označuje vláknové FPV drony.
„Rusi sa prispôsobujú. Musíme sa prispôsobovať tiež. Je to neustály boj s technológiami,“ vysvetlil.
Solo nevylučuje trvalý návrat do Austrálie, no vníma silnú väzbu k Ukrajine. „Mama hovorí, že som tu šťastnejší ako doma,“ priznal. Po vojne uvažuje aj o vlastnom dome na Ukrajine.
Tri roky medzi frontmi
Chris s prezývkou Hobo pochádza z Floridy. V minulosti slúžil v americkej námornej pechote aj v armáde. Na Ukrajinu prišiel po rozhovoroch s bývalými spolubojovníkmi.
Prvé nasadenie absolvoval počas ofenzívy pri Charkove v roku 2022. Neskôr pôsobil v Luhansku, Donbase, Záporoží aj v regióne Sumy.
Podľa neho na začiatku dominovalo delostrelectvo. Dnes vidí najväčšie riziko v dronoch. „Najviac sa bojíš zvuku dronu. Znamená to, že ťa vidia a presne vedia, kam namieriť,“ opísal.
V súčasnosti slúži v útočnej jednotke, kde ovláda guľomety aj výbušniny. Vníma však, že vojna mení podobu rýchlejšie, ako ju dokáže predpovedať skúsenosť.
„Máte taktiku z prvej, druhej svetovej vojny aj Vietnamu, ale doplnenú dnešnou technológiou. Je to veľmi desivé,“ zdôraznil.
Pri príchode na Ukrajinu veril, že zostane iba rok. Prehodnotil však vlastné očakávania. „Už som tu takmer tri roky. Možno raz poviem, že stačilo. Ale možno budem bojovať ďalej,“ dodal.
Bard: Povinnosť človeka pomôcť tam, kde je zlo najviditeľnejšie
Posledným je dobrovoľník s neoficiálnym menom Bard. Žije v Colorade, no teraz sa považuje za obyvateľa Ukrajiny. Svoje meno ani tvár nezverejňuje.
Prvýkrát prišiel na Ukrajinu v marci 2022 ako dobrovoľník. Pomáhal pri prevoze humanitárnych zásielok. Silné dojmy z úteku žien a detí označuje za zásadný moment, ktorý ovplyvnil jeho rozhodnutia. O niekoľko mesiacov neskôr vstúpil do Medzinárodnej légie.
Pôvodne sa chcel venovať zdravotníckej službe. Postupne prešiel na prácu s dronmi. Sleduje vývoj technológií a upozorňuje na trvalé zásady boja.
„Musíš vidieť cieľ, identifikovať ho a zasiahnuť. To sa nemení,“ zdôraznil. Bard vníma vojnu aj ako morálne rozhodnutie. „Ako človek mám povinnosť. Milujem Ukrajinu. Už nejde len o princíp,“ povedal.
K americkej politike dodáva jasný odkaz. „Treba otvoriť učebnice dejepisu. Pozrieť sa na tridsiate roky. Sedieť bokom neznamená, že nenesieš zodpovednosť,“ vyhlásil.
Podľa neho by záujemcovia o dobrovoľnícku službu mali vedieť, že ide o záväzok. Zdôrazňuje, že krátky výlet nič nevyrieši. Na otázku o budúcnosti odpovedal bez váhania.„Pravdepodobne zostanem navždy. Myslím, že tu aj zomriem,“ dodal.
Ukrajina čelila ďalšiemu útoku na energetickú infraštruktúru:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"