Na fronte ožíva choroba z prvej svetovej vojny. Niečo také sme ešte nevideli, hovoria lekári z Ukrajiny
Vojenskí lekári na Ukrajine varujú pred návratom infekcie, ktorú európska medicína považovala za minulosť. V zákopoch sa opäť objavujú prípady plynatej gangrény – bakteriálnej choroby, ktorá napáda a postupne ničí svalové tkanivo. Počas prvej svetovej vojny spôsobila masové úmrtia.
Podľa portálu The Telegraph lekári opisujú súčasnú situáciu ako extrémnu. Evakuácia zranených je v dôsledku ruských dronových útokov takmer nemožná. Zranení vojaci často zostávajú celé dni, niekedy aj týždne, v podzemných úkrytoch bez adekvátnej starostlivosti.
Zahraničný dobrovoľník Alex, ktorý pôsobí v oblasti Záporožia, povedal, že „sa objavujú komplikácie, aké nikto zo súčasných lekárov v boji ešte nevidel“. Pripomenul, že oneskorené evakuácie v takom rozsahu sa nevyskytli už desaťročia, možno od druhej svetovej vojny. „Vidíme patológie, ktoré z medicínskeho hľadiska v modernej vojne nemajú obdobu,“ dodal.
Smrteľná infekcia bez kyslíka
Plynatá gangréna vzniká po poraneniach, najčastejšie po strelných alebo výbuchových zraneniach. Spôsobujú ju baktérie Clostridium, ktoré sa rozmnožujú v prostredí bez prístupu kyslíka.
Infekcia postupuje rýchlo. Spôsobuje opuch, silné bolesti a dokonca aj zmenu farby pokožky. V tkanive sa vytvárajú plynové bubliny, ktoré pacient cíti ako praskanie pod kožou.
Doktorka Lindsey Edwardsová z King’s College London vysvetlila, že „neliečená plynatá gangréna má takmer stopercentnú úmrtnosť“. V ideálnych podmienkach sa lieči chirurgickým odstránením odumretého tkaniva a silnými dávkami antibiotík.
Na fronte však také možnosti chýbajú. „V terénnych nemocniciach nie je možné analyzovať baktérie ani testovať rezistenciu. Lekári musia konať naslepo,“ uviedla.
Dejiny, ktoré sa opakujú
Infekcia sa objavovala najmä počas prvej svetovej vojny. Vojaci trávili mesiace v blate a vlhku, často na poliach kontaminovaných hnojom.
Guľky a šrapnely (typ delovej strely – pozn. red.) spôsobovali hlboké rany, v ktorých sa baktérie množili. Chirurgická pomoc prichádzala neskoro a antibiotiká ešte neexistovali.
Ortopéd a vojenský lekár Alastair Beaven, ktorý pôsobil v Afganistane, pripomenul, že „od čias prvej svetovej vojny sa podobné prípady stali vzácnosťou, najmä vďaka rýchlej chirurgii, antibiotikám a lepšiemu manažmentu rán“. Dodal však, že všetky tieto opatrenia vyžadujú logistiku, technické zázemie a možnosť rýchlej prepravy. No na Ukrajine je to podľa neho prakticky nemožné.
Zranení prežívajú v podzemí
Podľa Alexových slov sa väčšina poľných nemocníc presunula do suterénov a bunkrov, kde sa zdravotníci snažia aspoň o základnú stabilizáciu pacientov. „Ak sa niekto objaví vonku, dron ho zasiahne. Nie je to prehnané tvrdenie,“ povedal.
Lekári v takýchto podmienkach môžu vykonať len tzv. „damage control surgery“ – rýchle ošetrenie najťažších poranení v priebehu 24 až 48 hodín. Priestory nie sú sterilné a zásobovanie je komplikované. „Ľudia prichádzajú do nemocníc po týždňoch s ranami, ktoré sa medzitým infikovali. Robíme, čo sa dá, aby prežili,“ uviedol Alex.
O živote rozhoduje čas
Oneskorenie pri evakuácii má fatálne následky. Chirurg Beaven upozornil, že čím dlhšie trvá, kým sa pacient dostane na operačný stôl, tým viac tkaniva odumiera a tým je menšia šanca na rekonštrukciu.
„Hlavným problémom sa stáva infekcia, ktorá v takýchto ranách postupuje nekontrolovateľne,“ dodal.
Podľa Alexových slov sú chirurgické tímy pripravené, no pacienti sa k nim nedostanú. Evakuácie meškajú celé hodiny, niekedy aj cez deň.
„Vidíme ľudí, ktorí by mohli prežiť – stačila by transfúzia alebo amputácia – ale zomierajú v teréne, pretože ich nedokážeme odviezť včas,“ povedal.
Choroby z minulosti opäť zabíjajú
Doktorka Edwardsová upozornila, že vojna zároveň spôsobila prudký nárast antibiotickej rezistencie. Zranenia, prerušované liečby, obmedzené zásoby liekov a nekontrolované podávanie širokospektrálnych antibiotík vytvárajú prostredie, v ktorom sa baktérie prispôsobujú.
„Ak sa objaví kmeň odolný voči antibiotikám, liečba sa stáva oveľa komplikovanejšou,“ vysvetlila.
Infekcie, ktoré moderná medicína považovala za porazené, sa na ukrajinskom fronte vracajú. Spolu s neustálym ohrozením dronmi, obmedzenými zásobami a dlhým čakaním na chirurgickú starostlivosť vytvárajú podmienky, ktoré pripomínajú vojnu spred sto rokov.
Alex to zhrnul jednoducho: „Vidíme ľudí, ktorí by v iných podmienkach žili. Ale tu nemajú šancu. Zranenia, ktoré by inde neboli smrteľné, sa končia tragicky.“
Ukrajinu zasiahol ďalší masívny útok na jej kritickú infraštruktúru:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"