Prezidentov poradca Kubiš: Boje už nedávajú zmysel ani Moskve. Lavrovovi som povedal, že Slovensko podporuje Ukrajinu

Hosťom relácie Téma dňa na ta3 bol bývalý minister zahraničných vecí a poradca prezidenta pre zahraničnú politiku Ján Kubiš. V debate zhrnul svoje čerstvé dojmy zo stretnutia so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, pomenoval hranice pokračovania vojny, rolu USA a varoval pred dlhodobou bezpečnostnou rivalitou medzi blokmi. Zároveň zdôraznil, že Slovensko má povinnosť podporovať Ukrajinu – vojensky, politicky aj integračne.

Kubiš opísal, že rozhovor s Lavrovom sa uskutočnil na okraj konferencie v Minsku a iniciovala ho Moskva. „To stretnutie bolo pre mňa určitým prekvapením, pretože prišlo z iniciatívy ruskej strany,“ uviedol. Zdôraznil, že neprišiel s mandátom rokovať, ale považoval za užitočné vypočuť si ruské stanoviská a zároveň odovzdať slovenské.

Ruská strana podľa neho artikulovala záujem o udržiavanie kontaktov so Slovenskom, najmä v oblasti vedy a kultúry. Kubiš však zreteľne trval na oficiálnych líniách Bratislavy. Slovensko podľa neho súbežne rozvíja úzke vzťahy s Ukrajinou a podporuje ju konkrétnou pomocou, a to od humanitárnej, cez muníciu a techniku, odmínovacie kapacity až po dodávky energií v zimných mesiacoch.

Takýto rámec po stretnutí tlmočil prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, ale aj šéfovi diplomacie Jurajovi Blanárovi (Smer-SD).

Moskva hovorí o politickom riešení, no chce dobyť Donbas

Lavrov Kubišovi pri rozhovore tlmočil dvojakú líniu Moskvy. Rusko údajne má záujem o politické riešenie konfliktu, ktorý samé rozpútalo, no chce stále dobyť minimálne časť Ukrajiny.

Čítajte viac

Ficov poradca Kubiš sa v Minsku stretol s Lavrovom. Zdôraznili význam dialógu a hospodárskej spolupráce

„Pán minister potvrdil, že majú záujem o politické mierové riešenie… ale povedal aj to, že zatiaľ bojujú a budú bojovať,“ povedal Kubiš. Ako krátkodobý cieľ Lavrov pomenoval úplné ovládnutie Donbasu.

Kubiš zároveň pripomenul, že veľkolepé ruské ambície z roku 2022 sa ukázali ako nereálne. „Vojenská porážka Ukrajiny zo strany Ruskej federácie nie je možná. Vojenské riešenie tohto konfliktu nie je možné,“ uviedol. Podľa neho aj v Kremli rastie pochopenie, že ide o opotrebovaciu vojnu s rastúcimi nákladmi a limitmi.

Budapešť nie je zrušená, ale odložená

Kubiš hovoril aj o odloženom pokuse pripraviť americko-ruský samit v Budapešti, ktorý mal sprostredkovať Viktor Orbán. Kubiš neočakáva, že by šlo o definitívny koniec. „Nedomnievam sa, že to stretnutie je zrušené. Je odložené,“ myslí si. Prekážkou je pokračovanie bojov, pričom Rusko zatiaľ nevyslalo signál, že by bolo pripravené zmeniť prístup.

Za rozhodujúci faktor považuje vôľu a váhu Spojených štátov. „Sú to jedine Spojené štáty a prezident (Donald) Trump, ktorý má dostatočnú váhu a dnes aj dostatočnú vôľu hľadať ako sprostredkovateľ nejaké riešenie,“ povedal. Podľa Kubiša by však akékoľvek americko-ruské „porozumenie“ malo viesť k priamym rokovaniam Ukrajiny s Ruskom, bez toho, aby Kyjev zostal mimo.

Európa mimo dialógu

Kubiš tiež upozornil, že úplná absencia kontaktov medzi kľúčovými štátmi EÚ a Moskvou vytvára mocenské vákuum. „Absencia dialógu tiež nie je dobrá, pretože odovzdávajú týmto mandát rokovať aj v mene EÚ do rúk USA,“ upozornil. Nevolá však po bezpodmienečných samitoch, ale po premyslených, kontrolovaných kontaktoch. Minimálne na expertných úrovniach a bez PR efektu pre Kremeľ.

Písali sme

Európa by mala rokovať s Ruskom priamo, tvrdí fínsky exprezident. Ignorovať Putina je podľa neho absurdné

Súčasne zopakoval, že kritizoval stretnutia slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) s Vladimirom Putinom v nevhodnom kontexte a bez zmysluplného obsahu. Ak sa však v budúcnosti majú viesť rozhovory, musia mať jasný cieľ a nelegitimizovať agresiu.

Sankcie tlačia, aj keď pomaly

K otázke efektívnosti sankcií, ktorých už EÚ prijala takmer dve desiatky, zaujal Kubiš pragmatický postoj. Ruský režim sa síce adaptoval, no dlhodobo ich neunesie bez rastúcich sociálnych a ekonomických nákladov. „Nie je možné, aby donekonečna vydržala tento tlak rastúcich sankcií,“ povedal. Kým sa vojna nezastaví, Západ by podľa neho mal pokračovať v ich sprísňovaní.

Prezidentov poradca takisto jednoznačne vyzdvihol, že architektúra mieru musí začať zabezpečením Ukrajiny. „V prvom rade je treba poskytnúť a zabezpečiť bezpečnostné záruky voči Ukrajine, pretože tá je dnes napadnutá,“ zdôraznil. Formu záruk nešpecifikoval.

Písali sme

Tajomná flotila v Baltskom mori živí Kremeľ. Staré tankery obchádzajú sankcie a prevážajú miliardy

Súčasťou stabilizácie je podľa neho aj európska integrácia. „Slovenská republika podporuje členstvo a postup pri vyrokovaní členstva Ukrajiny v Európskej únii,“ povedal. Aj keď slovenská vláda má výhrady k členstvu v NATO, v prípade EÚ má byť podpora jasná a praktická.

Hrozba novej železnej opony?

Exminister zároveň varoval pred trendom, ktorý smeruje k tvrdému rozdeleniu sveta na Západ a Východ s čoraz pevnejšími väzbami Moskvy na Peking, Pchjongjang či Teherán. V takom prostredí budú rásť riziká eskalácie vyvolanej aj omylom. Preto bude podľa neho nevyhnutné obnoviť aspoň základné pravidlá predvídateľnosti – od transparentnosti cvičení po limity na dislokáciu zbraní.

Ako prirodzenú platformu spomenul OBSE, ktorej nástroje dnes ležia ľadom, no môžu sa stať v budúcnosti oporou pre technicko-bezpečnostné dohody.

Na margo slovensko-ukrajinských vzťahov Kubiš zdôraznil kontinuitu a praktickosť pomoci. Ide podľa neho o dôležitý test spoľahlivosti Slovenska v očiach spojencov. Zároveň platí, že Ukrajina zostane naším susedom aj po vojne a preto by Bratislava mala myslieť na dlhodobú spoluprácu, vrátane podpory prístupových rokovaní do EÚ.

Čo sa týka obnovy vzťahov s Ruskom po vojne, návrat k obchodným kanálom podľa Kubiša príde, ale bez sentimentu a bez asymetrickej závislosti. „Nebude to na základe dôvery… bude to tvrdý biznis s tvrdými pravidlami,“ povedal. Firmy budú kalkulovať, no politická a bezpečnostná vrstva už nebude ignorovať riziká.

Pozrite si celú epizódu relácie Téma dňa s Jánom Kubišom: