Prvé hodiny sú najťažšie. Psychologička pre ta3: Úzkosť sa môže objaviť aj u ľudí, ktorí neboli vo vlakoch
Tragická nehoda vlakov pri Pezinku zasiahla celé Slovensko. Zranili sa desiatky ľudí, stovky ďalších boli svedkami šokujúcich scén. O tom, ako sa s takýmito udalosťami vyrovnať, hovorila psychologička krízovej linky pomoci IP-čko Marta Marošová. Poskytovala psychologickú pomoc priamo na mieste.
Prvé hodiny sú najťažšie
Psychologička zdôraznila, že prvé reakcie ľudí po nehode sú najmä šok a panika. „Z toho šoku si potrebujeme uvedomiť, že už je bezpečie, že už nie sme v ohrození. Každý má reakciu veľmi individuálnu,“ vysvetlila Marošová.
Niektorí ľudia podľa nej zostávajú v nadmernom strese a nedokážu sa upokojiť, iní sa naopak v krízovej situácii aktivizujú a pomáhajú ostatným.
„Vo vlaku boli aj takí, ktorí poskytovali pomoc – po zdravotnej alebo psychickej stránke. Sú však aj tí krehkejší, ktorí zažívajú veľký šok,“ dodala.
Pri nehode zasahoval aj krízový intervenčný tím, ktorý pomáhal zasiahnutým cestujúcim. Podľa Marošovej boli zásahy dobre zorganizované.
„Záchranári robili triáž, oddeľovali ľudí, ktorí potrebovali zdravotnú pomoc. My sme prichádzali k tým, ktorí boli v šoku. Identifikujeme tých zraniteľných – vidíme, kto má panický atak, kto plače alebo prežíva silnú úzkosť,“ opísala.
Títo ľudia dostávajú tzv. stabilizáciu – pomoc, ktorá im pomáha znovu získať pocit kontroly. „Robíme si s nimi plán, čo bude nasledovať potom, aby mali niečo uchopiteľné do blízkej budúcnosti,“ dodala psychologička.
Kedy vyhľadať pomoc?
Podľa Marošovej sa trauma nemusí prejaviť hneď – niektorí ľudia začnú pociťovať úzkosť, flashbacky či nočné mory až po niekoľkých dňoch.
„Ak sa nedokážu upokojiť alebo majú stále strach, je dôležité, aby kontaktovali odborníkov. Inak sa posttraumatický šok môže rozvinúť do posttraumatickej stresovej poruchy,“ varovala.
Pomoc je podľa nej dostupná a bezplatná. „Na linkách pomoci sa dá telefonovať, písať, četovať, alebo navštíviť krízové centrá, ktoré fungujú 24 hodín denne. Tieto služby sú anonymné a rýchle,“ vysvetlila.
Marošová zdôraznila aj zodpovednosť médií a politikov. „Je dôležité podávať fakty. Prvá správa hovorila o 150 zranených, čo zbytočne zvyšovalo stres a úzkosť ľudí po celej krajine,“ upozornila.
Ľudia podľa nej potrebujú počuť, že záchranné zložky pracovali profesionálne a že štát situáciu rieši. „Na mieste všetko fungovalo tak, ako malo. Odborníci boli veľmi ľudskí k zraneným,“ dodala psychologička.
Obavy z cestovania sú prirodzené
Po dvoch železničných nešťastiach v krátkom čase sa mnohí ľudia začínajú báť cestovať vlakom. Podľa psychologičky je to prirodzená reakcia.
„Väčšinou ide len o myšlienku, ktorú organizmus spracuje – poviete si, že je to iný vlak, iný čas, a cítite sa v bezpečí,“ povedala.
Niektorí však môžu prežívať hlbšie úzkosti alebo vyhýbavé správanie, ako je odmietanie cestovať vlakom. „To sú varovné signály, že treba vyhľadať pomoc,“ upozornila Marošová.
Traumu podľa nej môžu prežívať aj ľudia, ktorí neboli priamo účastníkmi nehody.„Človek si to môže spojiť s vlastnou dávnejšou nehodou alebo s tým, čo sa stalo niekomu blízkemu. Aj to môže vyvolať strach,“ dodala.
Na záver psychologička odporučila, aby si ľudia po takomto zážitku všímali i zmeny vo svojom správaní.
„Ak sa im vracajú obrazy, majú nočné mory, nechuť k jedlu, problémy so spánkom či pretrvávajúci smútok, mali by vyhľadať odbornú pomoc,“ uzavrela Marošová.
Pozrite si celý rozhovor s psychologičkou.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"