„Spali sme pri poliach, jedlo nám strhávali z výplaty.“ Nútený zber bavlny v Strednej Ázii ťahá do polí učiteľov aj lekárov

Základným pilierom vidieckych ekonomík v Strednej Ázii je bavlna. Medzi desať najväčších producentov na svete patrí Uzbekistan, kde sa a ročne zozbiera približne 1,3 milióna ton, za ním nasleduje Turkménsko s približne 800-tisíc tonami a Tadžikistan s asi pol miliónom ton. Bavlnu však zbierajú aj ľudia, ktorí majú iné zamestnanie - učitelia, zdravotníci, štátni zamestnanci či študenti.

Školy, nemocnice a úrady preto počas zberovej sezóny, ktorá trvá od konca augusta do novembra, trpia nedostatkom personálu, informuje o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Namiesto starostlivosti o ľudí zbiera bavlnu

Jednou z tisícov zamestnancov je aj Hurmatoj, ktorej redakcia RFE/RL z obáv pred odvetou zmenila meno. Pracuje ako zdravotná sestra, v poslednom období sa však o pacientov nestará.

„Minulý týždeň sme ja a niekoľko desiatok ďalších (štátnych zamestnancov) strávili týždeň na bavlníkových poliach. Povedali nám, aby sme si priniesli skladacie postele, a spali sme v provizórnom ubytovaní pri poliach. Pracovali sme od skorého rána do západu slnka, len s krátkou prestávkou na obed,“ hovorí.

Uviedla, že náklady na jedlo – raňajky, obed a večeru – im odpočítavajú z odmeny za zber bavlny. „Takže nakoniec dostaneme len veľmi málo peňazí. Je to ťažká práca. Mám 48 rokov, som na to stará a bolí ma chrbát. Ale ak nepôjdem, riskujem, že prídem o prácu,“ opisuje svoje skúsenosti.

Vo voľnom čase

V južnom regióne Chatlon v Tadžikistane vzdelávacie úrady nariadili školám a vysokým školám, aby učiteľov a študentov vysielali na polia „vo voľnom čase“. Dvaja pedagógovia z Bokhtarskej štátnej univerzity v Chatlone povedali RFE/RL, že im prikázali zbierať bavlnu počas víkendov pod hrozbou prepustenia.

V Uzbekistane zas učitelia, zdravotné sestry a miestni úradníci v niekoľkých provinciách uviedli, že na nich vyvíjali tlak, aby sa zúčastnili na „dobrovoľných“ zberoch bavlny, ktoré organizovali miestne úrady.

„Všetci zamestnanci našej školy – učitelia, strážnici aj administratívny personál – zbierajú bavlnu,“ povedala učiteľka z okresu Olot v juhozápadnej Bucharskej oblasti. „Dostali sme príkaz, že ak sa niekto opýta, máme povedať, že sme prišli z vlastnej vôle,“ dodala.

Čítajte viac

Išiel do Ruska zarobiť na svadbu, skončil na fronte. Muži zo Strednej Ázie bojujú a miznú po boku Rusov na Ukrajine

Dobrovoľná účasť?

Úrady trvajú na tom, že účasť na zbere bavlny je dobrovoľná. Miestne správy a svedectvá, ktoré zozbieralo RFE/RL, však naznačujú opak.

Úrady v regióne čelia obvineniam, že využívajú verejných zamestnancov ako nútenú pracovnú silu pod hrozbou prepustenia z práce, zatiaľ čo študentom hrozí disciplinárne konanie alebo vylúčenie zo školy, uvádzajú pracovníci a ľudskoprávne organizácie.

Tí, ktorí si to môžu dovoliť, často úradníkom zaplatia úplatok, aby sa náročnej práci vyhli, alebo zaplatia niekomu inému, aby bavlnu zbieral namiesto nich. V Tadžikistane a Turkménsku musia tí, ktorí sa zúčastniť nemôžu, zaplatiť náhradu – tzv. „zástupcu“.

Podľa ľudskoprávnych skupín sa prax v posledných rokoch síce pod medzinárodným tlakom a sankciami znížila, no ako ukazuje príbeh Hurmatoj a ďalších, stále pokračuje.

Nútenú prácu mali odstrániť

Prezident Šavkat Mirzijojev, ktorý sa dostal k moci v roku 2016, sľúbil odstrániť detskú aj nútenú prácu v uzbeckom bavlnárskom sektore. Došlo k tomu po tom, čo západné obchodné reťazce ako H&M, Nike či Walmart bojkotovali uzbeckú bavlnu pre zneužívanie detí. V roku 2023 potom prezident na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že táto prax bola „úplne odstránená“.

Ľudskoprávne organizácie však už roky vyzývajú Uzbekistan, aby odstránil dlhoročný štátom riadený systém, ktorý nútil milióny občanov zbierať bavlnu a plniť výrobné kvóty. Napriek tomu miestne médiá a mimovládne organizácie hlásia, že tento rok sa prax obnovila a to pod novými označeniami, ako „dobrovoľná účasť“.

Mirzijojev však 26. septembra tohto roka vyhlásil desaťdňovú „mimoriadnu“ kampaň na urýchlenie zberu úrody.

Donucovanie pokračuje

Podľa analytikov zostáva napriek reformám a medzinárodnému tlaku štruktúra bavlnárskeho hospodárstva v Strednej Ázii založená na donucovaní.

„Bavlnársky sektor v týchto krajinách zostáva nereformovaný. Mirzijojevove reformy boli politické – na istý čas zastavili masovú mobilizáciu –, ale centralizovaný systém sa nezmenil. Kým vláda určuje výrobné kvóty a ceny, miestne úrady budú ľudí nútiť plniť ciele,“ uviedol Alisher Ilchamov, riaditeľ britskej výskumnej skupiny Central Asia Due Diligence.

Ekonom z Dušanbe, ktorý nechcel byť menovaný, povedal, že problém spočíva v samotnej ekonomike pestovania bavlny.

„Posielať študentov a štátnych pracovníkov na polia a pritom predstierať, že to robia dobrovoľne, nie je riešenie,“ uviedol. „Ak by vláda zvýšila platby pre zberačov a farmárov – ktorí sú nedostatočne platení, pretože väčšinu zisku si berie štát –, mnoho ľudí by sa pripojilo ochotne.“

Citliví na kritiku

Tento rok Uzbekistan vysadil bavlnu na 875-tisíc hektároch s cieľom dosiahnuť 3,7 milióna ton surovej bavlny v tomto roku.

Keďže na krajinu stále dopadá medzinárodná kontrola, vláda reaguje citlivo na akúkoľvek kritiku. Ministerstvo práce však podľa všetkého problém registruje a 14. októbra uviedlo, že identifikovalo viac ako 70 prípadov porušenia pracovného práva a zdôraznilo, že „všetky formy nútenej práce sú prísne zakázané“.

Okrem toho niekoľkých miestnych úradníkov pokutovali za nátlak na obyvateľov - medzi nimi bol aj zástupca okresného guvernéra v provincii Surchandarjo, ktorý musel zaplatiť pokutu vo výške 20,6 milióna uzbeckých somov (takmer 1500 eur) za to, že sa vyhrážal členom miestnych výborov, ktorí neposlali ľudí na polia a urážal ich.

V Turkménsku, kde vláda otvorene podporuje masovú pracovnú mobilizáciu, je kampaň ešte rozsiahlejšia. Okrem farmárov a štátnych zamestnancov posielajú úrady na polia aj vojakov, bývalých väzňov a dokonca aj neplatičov výživného.

„Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa teraz mnohým verejným zamestnancom hovorí, že musia pracovať zadarmo. Úradníci to odôvodňujú slovami: ‚Štát vám predsa platí mzdu,‘“ povedal obyvateľ západnej provincie Balkan, ktorý si želal zostať v anonymite.

Čítajte viac

Premiér Fico navštívil Uzbekistan. Chválil jeho politický systém a volal po zmene aj na Slovensku

Dohodu o strategickom partnerstve s Uzbekistanom sme podpísali začiatkom júna. Premiér Fico vtedy krajine zablahoželal k nepopierateľným výsledkom. Pozrite si jeho vyhlásenie: