Išiel do Ruska zarobiť na svadbu, skončil na fronte. Muži zo Strednej Ázie bojujú a miznú po boku Rusov na Ukrajine

Sundet Pernebek sa minulý rok presťahoval do Ruska, aby nastúpil do novej, dobre platenej práce, vďaka ktorej by zaplatil svadbu.

Išiel pracovať „do lesa“, odvtedy sa neozval

„Asi päť alebo šesť mesiacov po tom, ako môj syn odišiel do Ruska, pravidelne volával svojej matke,“ povedal pre kazašskú redakciu Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) Pernebekov otec Bauyržan. „Počas nášho posledného telefonátu povedal: ,Idem pracovať do lesnatého regiónu na desať dní, kde je slabý signál, takže sa neľakajte, ak sa neozvem.’ Odvtedy sme o ňom nič nepočuli,“ dodal.

Pernebekovi rodičia sa obrátili na kazašské veľvyslanectvo v Moskve, aby im pomohlo syna nájsť, no odpovede sa nedočkali. Tvrdia, že dostal ponuku na dobre platené zamestnanie v Rusku a nevedia, ako sa napokon ocitol na Ukrajine.

Otec uviedol, že rodina usporiadala symbolický pohreb, no hľadanie syna nevzdáva. „Modlili sme sa za neho, urobili sme pohreb. Ale kým ho neuvidím na vlastné oči a osobne ho nepochovám, neprestanem ho hľadať,“ povedal.

Myslel si, že bude len šoférovať

Uzbecký robotník Akbar Qurbonov uviedol, že podpísal zmluvu na dobre platenú prácu vodiča v ruskej oblasti Rostov nad Donom, ktorá hraničí s Ukrajinou.

Vo videu, ktoré získalo RFE/RL, 23-ročný Qurbonov povedal, že neskôr zistil, že zmluva bola v skutočnosti náborovým kontraktom do ruskej armády a skončil v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Na zázname prosí uzbecké úrady, aby mu pomohli vrátiť sa domov. RFE/RL však jeho tvrdenia nemohlo nezávisle overiť.

Jeho matka Ruzigul Boboevová pre RFE/RL uviedla, že žiadala uzbecké úrady, aby jej syna z Ukrajiny priviedli späť, no dostala len minimálnu pomoc.

Čítajte viac

Ste len stroje, ktoré vedia rozprávať. Severokórejčania v Rusku „otročia“ pre Putina, peniaze berie Kim

Kto na Ukrajine bojuje?

V máji sa meno 26-ročného Kazacha Pernebeka objavilo na zozname cudzincov, ktorý zverejnil štátom podporovaný ukrajinský projekt Chcem žiť (I Want To Live) identifikujúci občanov iných krajín bojujúcich po boku ruských síl.

Podľa projektu patrí Pernebek medzi stovky obyvateľov Strednej Ázie, ktorí boli od začiatku ruskej invázie v roku 2022 zabití alebo sú nezvestní. Na zozname je viac než 400 Tadžikov, takmer 300 Kazachov, viac než 100 Uzbekov a desiatky Turkménov a Kirgizov.

Predpokladá sa, že títo muži sa pridali k ruským silám na Ukrajine. Niektorí boli zlákaní ponukou vysokého zárobku, iní — najmä väzni či zadržaní migranti — boli donútení vstúpiť do ruskej armády. Presný počet bojovníkov z tohto regiónu nie je známy. Projekt Chcem žiť odhaduje, že na Ukrajinu odišlo bojovať najmenej 3 000 mužov, no skutočné číslo môže byť oveľa vyššie.

Projekt tvrdí, že údaje získava z hlásení z bojiska, výpovedí zajatcov a žiadostí rodín, ktoré pátrajú po svojich príbuzných. RFE/RL však tieto mená ani údaje nedokázalo nezávisle overiť.

Propaganda, klamstvo, prísľuby bohatstva

„Zoznam nie je úplný,“ povedal pre RFE/RL hovorca projektu Vitalij Matvienko. „Skutočný počet kazašských občanov, ktorí zahynuli alebo sú nezvestní, bude pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší,“ uviedol. „Každý mesiac dostávame viac ako 50 žiadostí od rodín, ktoré hľadajú svojich príbuzných z Kazachstanu.“

Podľa expertov sú hlavnými dôvodmi, prečo sa obyvatelia Strednej Ázie pridávajú k ruskej armáde, chudoba, nedostatok pracovných príležitostí a vplyv ruskej propagandy. Moskva tiež naverbovala stovky mužov zo Strednej Ázie z väzníc, záchytných centier a zariadení pre migrantov po celom Rusku.

„Niektorí ľudia podľahnú ruskej propagande. Pozerajú ruskú televíziu a veria, že bojujú za ušľachtilú vec,“ vysvetlil pre RFE/RL kazašský vojenský analytik Ermek Seitbattalov. „Iní sú jednoducho oklamaní sľubmi o vysokých platoch alebo o získaní ruského občianstva.“

Podľa neho rozsiahla nezamestnanosť a nízke mzdy v regióne uľahčujú ruským náborárom oslovovať ľudí, ktorí sa snažia uživiť svoje rodiny. „Otvoríte akýkoľvek pracovný portál a vidíte inzeráty na prácu v Rusku – na Sibíri, v Irkutsku či na Ďalekom východe – sľubujú vysoké platy a ľahkú prácu. Za niektorými z týchto ponúk však stoja [vojenskí] verbovači, ktorí ľudí posielajú priamo do vojny,“ vysvetlil Seitbattalov.

Vlády stredoázijských krajín pritom opakovane varovali svojich občanov, aby sa nezapájali do zahraničných vojenských konfliktov – ide totiž o trestný čin, za ktorý hrozia dlhoročné tresty odňatia slobody. Napriek tomu sa len zopár týchto prípadov doteraz dostalo pred súd.

Čítajte viac

VIDEO: „Oceľoví ježkovia“ na fronte? Ruské tanky dostali novú, bizarnú podobu

Proti Ukrajine okrem mužov zo Strednej Ázie bojujú aj vojaci zo Severnej Kórey. Začiatkom tohto roka zadržala Ukrajina niekoľko z nich: