Počas polhodiny prišlo americké námorníctvo o dva stroje, zrútili sa do mora. Trump: Nie je čo zatajovať

27.10.2025 10:42 , Aktualizované: 27.10.2025 12:19

Vrtuľník a bojové lietadlo amerického námorníctva sa v nedeľu počas pol hodiny zrútili do Juhočínskeho mora pri samostatných rutinných operáciách. Všetkých päť členov oboch posádok zachránili, uviedla pacifická flotila amerického námorníctva.

Americký prezident Donald Trump, ktorý v pondelok priletel na návštevu Japonska, incidenty označil za neobvyklé, mohli by podľa neho súvisieť so zlým palivom. Čínske ministerstvo zahraničia Spojeným štátom ponúklo humanitárnu pomoc. Informujú o tom americké médiá a agentúry.

Námorníctvo prišlo už o štvrté lietadlo

Americké námorníctvo oznámilo, že príčiny nehôd sa vyšetrujú. Vrtuľník MH-60R Seahawk sa podľa neho zrútil v nedeľu popoludní miestneho času po tom, čo po vzlete z lietadlovej lode Nimitz vykonával rutinné operácie. Záchranné tímy zachránili všetkých troch členov posádky.

Približne o 30 minút neskôr sa zrútil bojové lietadlo F/A-18F Super Hornet, ktoré po vzlete z rovnakej lietadlovej lode tiež podnikalo bežné manévre. Obaja členovia posádky sa katapultovali a boli bezpečne zachránení, uviedlo námorníctvo. Je to už najmenej štvrté lietadlo F/A-18F v hodnote 60 miliónov dolárov, o ktoré námorníctvo tento rok prišlo, píše web stanice CNN.

Čína ponúkla humanitárnu pomoc

„Myslia si, že by to mohlo byť zlé palivo. Zistíme to. Nie je čo zatajovať,“ povedal v pondelok Trump o možnej príčine nehôd novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One na ceste z Malajzie do Japonska. Trump návštevu Ázie vo štvrtok zakončí stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Kuo Ťia-kchun po nehodách lietadiel uviedol, že ak USA potrebujú, Čína im je pripravená poskytnúť humanitárnu pomoc,

Lietadlová loď Nimitz sa zo svojej poslednej misie pred vyradením z prevádzky vracia na námornú základňu Kitsap v americkom štáte Washington po tom, ako bola väčšinu leta nasadená na Blízkom východe v rámci americkej reakcie na útoky jemenského hnutia Húsíov na obchodné plavidlá v Červenom mori, píše server Politico. Husíovia uvádzali, že útoky podnikali v solidarite s Palestínčanmi v Pásme Gazy, ktorí čelili izraelskému bombardovaniu.

Zložitá situácia v oblasti

Na časti Juhočínskeho mora si robí nárok niekoľko krajín v juhovýchodnej Ázii. Peking si v ňom však nárokuje takmer všetky strategické vodné cesty, a to napriek rozhodnutiu medzinárodného súdu, uviedla CNN.

Čína v posledných dvadsiatich rokoch posilnila svoju prítomnosť v Juhočínskom mori výstavbou vojenských zariadení na sporných ostrovoch a útesoch. USA tvrdia, že tým Čína ohrozuje slobodnú plavbu a voľný obchod na námorných cestách. Americké sily udržiavajú stálu prítomnosť v regióne, aby čelili čínskym nárokom a podporili svojich tamojších partnerov.

USA a Čína sú na prahu veľkej obchodnej dohody, budú o nej rokovať počas Trumpovej návštevy:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"