Získa kontrolu nad moriami? Čína rozširuje námorníctvo rekordným tempom, USA sledujú jej kroky s obavami
Čína sa stala svetovým lídrom v lodnom priemysle a buduje najväčšie námorníctvo na planéte. Kým Peking hovorí o ochrane bezpečnosti, Washington vníma rýchly rast flotily ako hrozbu pre globálnu rovnováhu síl.
Čína v posledných dvoch desaťročiach masívne investovala do lodného priemyslu a výsledky sú viditeľné už na prvý pohľad. Viac ako 60 percent svetových objednávok smeruje tento rok do čínskych lodeníc, ktoré produkujú lode rýchlejšie než konkurencia.
„Rozsah je mimoriadny… v mnohých ohľadoch až neuveriteľný,“ uviedol pre BBC Nick Childs z londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. Podľa neho je kapacita čínskeho lodného priemyslu až 200-násobne väčšia ako kapacita Spojených štátov.
Tento náskok sa odráža aj v námorníctve. Čínska komunistická strana disponuje flotilou 234 vojnových lodí, čo je viac než má americké námorníctvo. Peking, ktorého ekonomiku poháňa námorný obchod cez sedem z desiatich najväčších prístavov sveta, buduje svoju silu s cieľom presadzovať nároky v Juhočínskom mori aj za jeho hranicami.
Námorná prehliadka ako výzva Západu
Čína sa pripravuje na veľkolepú vojenskú prehliadku, kde prezident Si Ťin-pching privíta ruského lídra Vladimira Putina aj severokórejského vodcu Kim Čong-una.
Očakáva sa predstavenie protilodných rakiet, hypersonických zbraní a nových podvodných dronov.
„Americké námorníctvo má síce stále významné výhody, ale vidí, ako sa rozdiel v jeho schopnostiach s Čínou zmenšuje a snaží sa nájsť spôsob, ako na to reagovať, pretože jeho kapacita v oblasti stavieb lodí sa za posledné desaťročia výrazne znížila,“ varuje Childs.
Spojené štáty chcú dohnať zameškané
Donald Trump ako americký prezident podpísal nariadenie na oživenie lodného priemyslu, no odborníci upozorňujú, že pôjde o náročný proces.
Medzitým štyri najväčšie čínske lodenice – Dalian, Guangzhou, Jiangnan a Hudong-Zhonghua – v rokoch 2019 až 2023 vyrobili 39 vojnových lodí s celkovým výtlakom 550-tisíc ton, čo presahuje súčasnú kapacitu britského kráľovského námorníctva.
Hoci má Čína viac lodí, jej flotila zaostáva popri USA v počte veľkých lietadlových lodí či sofistikovaných ponoriek. Momentálne má dve operačné lietadlové lode a obmedzenú schopnosť operovať ďaleko od vlastných brehov.
Satelitné zábery však ukazujú rozsiahle investície do rozširovania základní, napríklad v Yuline, kde by mohli kotviť nové ponorky schopné niesť jadrové rakety.
Nové drony a sila lodeníc
Zábery zo skúšok, ktoré sa objavili na čínskych sociálnych sieťach, ukazujú, že na pripravovanej prehliadke by mohli byť predstavené aj dva nové modely bezpilotných podvodných dronov.
Tieto zariadenia by mohli Pekingu otvoriť cestu k sledovaniu v hlbokých vodách, odhaľovaniu cudzích ponoriek či monitorovaniu podmorských káblov – a to bez priameho rizika pre vlastné posádky.
Podľa analytika Matthewa Funaoila je však veľká časť tejto technológie stále neoverená a nie je jasné, kedy sa plne osvedčí.
„Otázkou zostáva, ako dlho bude trvať, kým táto technológia dozrie,“ upozorňuje. Aj preto USA vnímajú čínsky lodný priemysel ako hrozbu, ktorú nemožno podceniť.
Aj keď Čína zatiaľ nedisponuje takým počtom lietadlových lodí či ponoriek ako USA, jej sila spočíva v schopnosti rýchlej výstavby plavidiel.
Funaiole upozorňuje, že v prípade dlhodobého konfliktu je zásadnou výhodou mať lodenice schopné okamžite produkovať nové lode. Obchodné plavidlá tak môžu zabezpečovať zásobovanie či dopravu do akýchkoľvek oblastí bojov, čo by mohlo rozhodnúť o udržaní vojnového úsilia. Podľa Funaoila preto kľúčová otázka znie, kto dokáže rýchlejšie dostať na vodu viac prostriedkov – a v súčasnosti má navrch Čína.
Silné námorníctvo ako symbol znovuzrodenia
Pre čínske vedenie nie je rast námornej moci len otázkou súčasných ambícií, ale aj historickej pamäti.
Si Ťin-pching hovorí o „znovuzrodení“ krajiny, ktorá si prešla stovkami invázií a ponižujúcimi zásahmi cudzích mocností v období od 19. storočia do polovice 20. storočia. Prisľúbil, že Čína už nikdy nebude znášať podobné utrpenie, a silné námorníctvo označuje za základ ochrany národnej bezpečnosti.
Výhodou Pekingu je pritom schopnosť kombinovať civilnú a vojenskú výrobu – lodenice ako Dalian, nazývaná „vlajková loď“ čínskeho lodného priemyslu, dokážu v prípade potreby vyrábať vojnové plavidlá popri komerčných. Analytici upozorňujú, že práve táto flexibilita dáva Číne strategickú výhodu v dlhodobom konflikte, keďže jej umožňuje rýchlo dopĺňať flotilu.
Peking však tvrdí, že nejde o prípravu na svetovú dominanciu. Podľa profesora Hu Boa z Pekinskej univerzity stavia veľké lode preto, že na to má kapacitu, nie preto, že by chcel zasahovať do záležitostí iných štátov.
Ako ďaleko sa čínske vojnové lode odvážia od svojich brehov, a dokáže sa Peking stať neohrozenou silou na hladine svetových oceánov? To sú konečné otázky pre Západ, nad ktorými musí premýšľať.
Si Ťin-pching a Putin sa pustili do Západu. Ruský vodca obhajoval vojnu a hovoril o štátnom prevrate:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"