Zatuchnutý smrad a mamutie kosti v stenách tunela. Vedci objavili život zamrznutý vyše 40-tisíc rokov
Vedci objavili život, ktorý zostal zamrznutý v permafroste (trvalo zamrznutá pôda – pozn.red.) až 40 000 rokov. Výprava Univerzity Colorado Boulder smerovala do Permafrost Tunnel Research Facility, čo je 106-metrový tunel, ktorý vedie hlboko pod Aljašku.
V ľadovom tuneli sa šíril silný, zatuchnutý zápach a zo stien vyčnievali pozostatky bizónov a mamutov.
„Prvú vec, ktorú zaregistruje každý návštevník, je intenzívny zápach. Pripomína starý, dlhodobo zavretý suterén,“ povedal Tristan Caro, hlavný autor štúdie a doktorand geologických vied na CU Boulder, píše portál IFL Science.
„Pre mikrobiológa je to veľmi vzrušujúce, pretože netradičné pachy často signalizujú prítomnosť mikroorganizmov.“
Staré mikróby dostali druhú šancu
Vedci odobrali vzorky permafrostu, ktoré obsahovali mikróby. Práve tie prežili desaťtisíce rokov. V laboratóriu ich postupne ohrievali na teploty medzi štyri a 12 °C. „Chceli sme simulovať, čo sa deje počas aljašského leta. Hlavne pri budúcich klimatických podmienkach, keď teplé teploty prenikajú do hlbších vrstiev permafrostu,“ vysvetlil Caro.
Objav, ktorý prežije aj v najsuchšom kúte planéty. Vedci veria, že je kľúčom k poľnohospodárstvu budúcnosti
Na sledovanie mikrobiálnej aktivity výskumníci „kŕmili“ mikroorganizmy vodou obohatenou o ťažké vodíkové atómy, známe ako deutérium. Postup umožnil zistiť, či mikroorganizmy vstrebávajú vodu a začleňujú izotop do bunkových membrán.
Spočiatku sa kolónie rozrastali veľmi pomaly. V niektorých prípadoch sa každodenne obnovila iba jedna bunka zo 100 000.
Po šiestich mesiacoch však nastala výrazná zmena. Niektoré kolónie vytvárali lepkavé, lesklé biofilmy viditeľné voľným okom, a teda jasný znak aktívneho života.
Vedci upozorňujú, že mikroorganizmy nepredstavujú bezprostredné infekčné riziko. Štúdia však poukazuje na potenciálne dlhodobé dôsledky klimatickej zmeny. Starodávne mikróby, ktoré prežili v permafroste od doby ľadovej, sa môžu prebudiť počas predĺžených horúcich období.
„Môžete mať jeden horúci deň v aljašskom lete, ale oveľa dôležitejšie je predĺženie letnej sezóny,“ dodal Caro.
V Himalájach sa stalo niečo, čo zmenilo svet. Vedci tvrdia, že Everest vtedy náhle vyrástol
Technologické a vedecké zistenia
Vzorky permafrostu ukázali, že mikróby môžu zotrvať v extrémnych podmienkach desaťtisíce rokov a stále sa dokážu prebudiť. Vďaka takémuto procesu môžu vedci skúmať staroveký život a jeho adaptabilitu.
„Zistenia naznačujú, že aj veľmi pomalý návrat mikróbov môže mať širšie ekologické dôsledky, najmä ak sa oteplenie stane trvalejším,“ dodal Caro.
Rozsiahle vrstvy permafrostu sa nachádzajú nielen na Aljaške, ale aj v Kanade, Grónsku, na Sibíri, Novom Zélande a na Tibetskej plošine. Žiadna z týchto oblastí nie je imúnna voči klimatickej zmene, a postupné otepľovanie môže prebudiť ďalšie časti starovekého zamrznutého sveta.
„Permafrost je rozšírený po celom severnom polárnom pásme. My sme skúmali iba malú časť,“ zdôraznil Caro.