Objav, ktorý prežije aj v najsuchšom kúte planéty. Vedci veria, že je kľúčom k poľnohospodárstvu budúcnosti

Rastlina Cistanthe (Calandrinia) longiscapa kvitne počas vzácnych dažďov v Atacame a vytvára farebnú mozaiku známej „kvitnúcej púšte“.

Tím výskumníkov z Čilskej univerzity Andrése Bellu vykonáva genetické sekvenovanie rastliny s cieľom odhaliť vlastnosti, ktoré umožňujú jej fuksiovo sfarbeným kvetom prežiť nedostatok vody a extrémne teplotné výkyvy v jednom z najdrsnejších prostredí planéty.

Cieľom výskumu je preniesť jej odolnosť voči suchu na iné plodiny. „So zmenou klímy sa sucho stáva obrovským problémom pre poľnohospodárstvo našej krajiny,“ uviedla Ariely Orellanaová, riaditeľka univerzitného Centra biotechnológie rastlín. „Potrebujeme rastliny, ktoré budú odolné voči suchu,“ dodala.

Čítajte viac

V Himalájach sa stalo niečo, čo zmenilo svet. Vedci tvrdia, že Everest vtedy náhle vyrástol

Čaká nás extrémne sucho?

Čile čelí narastajúcim problémom s vodou a Svetový inštitút pre výskum zdrojov (World Resources Institute) radí krajinu medzi štáty najviac ohrozené jej nedostatkom. Štúdie varujú pred extrémnym suchom, ktoré by mohlo okolo roku 2050 zasiahnuť úrodné údolie v centrálnej časti Čile. Toto údolie je kľúčové pre export poľnohospodárskych produktov, ako sú víno, ovocie a živočíšne výrobky.

Podľa Orellanaovej je to, čo robí púštny kvet výnimočným, jeho schopnosť prepínať medzi rôznymi typmi fotosyntézy, vďaka čomu je vhodnou rastlinou do extrémnych podmienok. Keď rastlina čelí stresu spôsobenému suchom, intenzívnym slnečným žiarením alebo slanosťou, aktivuje metódu šetriacu vodu, nazývanú CAM fotosyntéza. Keď sa podmienky zlepšia, vracia sa k bežnejšiemu typu fotosyntézy – C3 fotosyntéze. „Táto flexibilita z nej robí vynikajúci subjekt na skúmanie toho, ako gény riadia tieto zmeny,“ dodala Orellanaová.

Klimatická kríza nečaká. Slováci sa však boja, že ju zaplatia z vlastnej peňaženky.