Záznam posledných slov Masaryka je odkaz Benešovi, tvrdia archivári na základe analýzy. Text listu je dostupný online
Archivári zistili, že dokument obsahujúci údajné posledné slová prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka je v skutočnosti prepis Masarykovho odkazu k vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Edvardovi Benešovi v obci Lány na konci augusta 1934.
K tomuto záveru dospeli odborníci na základe analýzy obsahu, ktorú v stredu (15.10.) predstavili na konferencii vo vile Lanna v Prahe. Masaryk, ktorý bol vážne chorý, abdikoval v decembri 1935 a na poste hlavy štátu ho nahradil Beneš. Zomrel 14. septembra 1937.
Naskenovaný text dokumentu písaného prevažne v angličtine aj jeho preklad do češtiny zverejnil server iROZHLAS.cz, dostupný je aj na webe www.tajomnaobalka.cz. Masarykov odkaz si na budúci týždeň bude môcť pozrieť verejnosť vo výstavnej sále Národného archívu v Prahe, informoval v stredu ČTK Ján Charvát z Národného archívu.
List bol v archíve 20 rokov
Odborníci na konci septembra na zámku v Lánoch otvorili list so slovami prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Dokument čakal v archíve na sprístupnenie 20 rokov, Národnému archívu ho 19. septembra 2005 odovzdal tajomník prezidentovho syna Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom uchovať ho dve desaťročia.
Som chorý, je koniec, ale neobávam sa. Po desaťročiach otvorili záhadnú obálku T. G. Masaryka, písal o Slovákoch aj „hlupákovi“ Hlinkovi
Rukopisný záznam, teraz uložený v Národnom archíve, zaobstaral jan Masaryk v prítomnosti Edvarda Beneša. Je napísaný na kvalitnom papieri z hadroviny mäkkou grafitovou ceruzkou, niektoré časti textu sú rozmazané. Neskôr ho Jan Masaryk s drobnými úpravami prepísal, uviedli odborníci. Čistopis je datovaný 31. augusta 1934, podpísaný Janom Masarykom a uvádza: „President povedal v mojej prítomnosti Dr. Benešovi“.
Čo list obsahoval
Text sa venuje okrem iného národnostným otázkam Československa, spomína potrebu vzdelanosti, Masaryk v ňom rieši aj vlastný pohreb či vlastnosti Čechov a ďalších národov. Za hlavné oznámenie označila bezprostredne po otvorení listu historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR slová o tom, že nie je možné toho veľa urobiť, ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi.
Podľa Hájkovej list miestami pripomínal politické posolstvo o tom, ako zaobchádzať s obyvateľmi Československa rôznych národností. Podľa textu Nemci mali zostať v republike. Masaryk opísal kňaza a politika Andreja Hlinku, ktorý sa aktívne snažil posilniť národné vedomie Slovákov, ako hlupáka, ktorý uzavrel dohodu s Maďarmi.
Zverejnený text podľa riaditeľa Národného archívu Milana Vojáčka dokazuje, že Masaryk bol kriticky mysliaci a morálne ukotvený človek. Keď myslel, že zomiera, dal najavo, ako mu záleží na štáte a na jeho budúcnosti, povedal v stredu v rozhovore pre Rádiožurnál.
Ako list skúmali
Reštaurátori z oddelenia zodpovedného za fyzický stav archívnych materiálov preskúmali obe obálky, t. j. novšiu vonkajšiu obálku a staršiu vnútornú obálku, vložený list s poznámkou Antonína Suma a tri listy s poznámkami T. G. Masaryka. Použili odrazené a prenikajúce svetlo a optický mikroskop.
Národný archív vystaví obálku vo výstavnej sále od 21. do 24. októbra. Vstup pre verejnosť bude bezplatný a bez registrácie od 10:00 do 18:00 h. Bádateľom bude dokument k dispozícii v Archíve Ústavu T. G. Masaryka.
Masaryk bol v máji 1934 štvrtýkrát zvolený za prezidenta, jeho zhoršený zdravotný stav mu však znemožňoval plné nasadenie zodpovedajúce náročnosti funkcie. Napriek tomu úrad vykonával ešte rok a deväť mesiacov, prijímal hostí, sledoval politické dianie a vyjadroval sa k nemu. Kvôli ochrnutej pravej ruke mu vyhotovili zvláštnu podpisovú pečiatku.
V druhej polovici augusta 1934 prekonal vážnu zdravotnú krízu, keď lekári konštatovali zhoršené mozgové poruchy. Podľa ošetrujúceho lekára Josefa Pelnářa si prezident vážne a správne uvedomoval svoj ťažký stav. Práve v tejto dobe vznikli záznamy jeho úvah o smrti. V septembri 1934 sa jeho zdravie výrazne zlepšilo, hoci si Masaryk sám uvedomoval, že na úrad nestačí. V decembri roku 1935 abdikoval. Zvyšok života strávil v ústraní v obci Lány, kde zomrel o necelé dva roky neskôr, 14. septembra 1937.