Záznam posledných slov Masaryka je odkaz Benešovi, tvrdia archivári na základe analýzy. Text listu je dostupný online

K tomuto záveru dospeli odborníci na základe analýzy obsahu, ktorú v stredu (15.10.) predstavili na konferencii vo vile Lanna v Prahe. Masaryk, ktorý bol vážne chorý, abdikoval v decembri 1935 a na poste hlavy štátu ho nahradil Beneš. Zomrel 14. septembra 1937.

Naskenovaný text dokumentu písaného prevažne v angličtine aj jeho preklad do češtiny zverejnil server iROZHLAS.cz, dostupný je aj na webe www.tajomnaobalka.cz. Masarykov odkaz si na budúci týždeň bude môcť pozrieť verejnosť vo výstavnej sále Národného archívu v Prahe, informoval v stredu ČTK Ján Charvát z Národného archívu.

List bol v archíve 20 rokov

Odborníci na konci septembra na zámku v Lánoch otvorili list so slovami prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Dokument čakal v archíve na sprístupnenie 20 rokov, Národnému archívu ho 19. septembra 2005 odovzdal tajomník prezidentovho syna Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom uchovať ho dve desaťročia.

Čítajte viac

Som chorý, je koniec, ale neobávam sa. Po desaťročiach otvorili záhadnú obálku T. G. Masaryka, písal o Slovákoch aj „hlupákovi“ Hlinkovi

Rukopisný záznam, teraz uložený v Národnom archíve, zaobstaral jan Masaryk v prítomnosti Edvarda Beneša. Je napísaný na kvalitnom papieri z hadroviny mäkkou grafitovou ceruzkou, niektoré časti textu sú rozmazané. Neskôr ho Jan Masaryk s drobnými úpravami prepísal, uviedli odborníci. Čistopis je datovaný 31. augusta 1934, podpísaný Janom Masarykom a uvádza: „President povedal v mojej prítomnosti Dr. Benešovi“.

Čo list obsahoval

Text sa venuje okrem iného národnostným otázkam Československa, spomína potrebu vzdelanosti, Masaryk v ňom rieši aj vlastný pohreb či vlastnosti Čechov a ďalších národov. Za hlavné oznámenie označila bezprostredne po otvorení listu historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR slová o tom, že nie je možné toho veľa urobiť, ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi.

Podľa Hájkovej list miestami pripomínal politické posolstvo o tom, ako zaobchádzať s obyvateľmi Československa rôznych národností. Podľa textu Nemci mali zostať v republike. Masaryk opísal kňaza a politika Andreja Hlinku, ktorý sa aktívne snažil posilniť národné vedomie Slovákov, ako hlupáka, ktorý uzavrel dohodu s Maďarmi.

Zverejnený text podľa riaditeľa Národného archívu Milana Vojáčka dokazuje, že Masaryk bol kriticky mysliaci a morálne ukotvený človek. Keď myslel, že zomiera, dal najavo, ako mu záleží na štáte a na jeho budúcnosti, povedal v stredu v rozhovore pre Rádiožurnál.

Ako list skúmali

Reštaurátori z oddelenia zodpovedného za fyzický stav archívnych materiálov preskúmali obe obálky, t. j. novšiu vonkajšiu obálku a staršiu vnútornú obálku, vložený list s poznámkou Antonína Suma a tri listy s poznámkami T. G. Masaryka. Použili odrazené a prenikajúce svetlo a optický mikroskop.

Národný archív vystaví obálku vo výstavnej sále od 21. do 24. októbra. Vstup pre verejnosť bude bezplatný a bez registrácie od 10:00 do 18:00 h. Bádateľom bude dokument k dispozícii v Archíve Ústavu T. G. Masaryka.

Masaryk bol v máji 1934 štvrtýkrát zvolený za prezidenta, jeho zhoršený zdravotný stav mu však znemožňoval plné nasadenie zodpovedajúce náročnosti funkcie. Napriek tomu úrad vykonával ešte rok a deväť mesiacov, prijímal hostí, sledoval politické dianie a vyjadroval sa k nemu. Kvôli ochrnutej pravej ruke mu vyhotovili zvláštnu podpisovú pečiatku.

V druhej polovici augusta 1934 prekonal vážnu zdravotnú krízu, keď lekári konštatovali zhoršené mozgové poruchy. Podľa ošetrujúceho lekára Josefa Pelnářa si prezident vážne a správne uvedomoval svoj ťažký stav. Práve v tejto dobe vznikli záznamy jeho úvah o smrti. V septembri 1934 sa jeho zdravie výrazne zlepšilo, hoci si Masaryk sám uvedomoval, že na úrad nestačí. V decembri roku 1935 abdikoval. Zvyšok života strávil v ústraní v obci Lány, kde zomrel o necelé dva roky neskôr, 14. septembra 1937.

Pozrite si rozhovor s historičkou Dagmar Hájkovou, ktorá pri otváraní listu bola osobne: