Som chorý, je koniec, ale neobávam sa. Po desaťročiach otvorili záhadnú obálku T. G. Masaryka, písal o Slovákoch aj „hlupákovi“ Hlinkovi

19.9.2025 05:45 , Aktualizované: 19.9.2025 18:59

V piatok 19. septembra na zámku v Lánoch otvorili zapečatenú obálku, ktorá by mala obsahovať posledné slová Tomáša Garrigua Masaryka. Prvý československý prezident, považovaný za jedného zo zakladateľov samostatného štátu, zomrel v roku 1937. Odkaz, ktorý mal krátko pred smrťou nadiktovať svojmu synovi Janovi, zostal až dodnes neznámy.

Posledné slová

Obsah obálky s poslednými slovami od Tomáša Garrigua Masaryka bol v angličtine. „Myslím si, že môžem s vysokou pravdepodobnosťou potvrdiť, že dokument vyzerá autenticky. Je písaný na materiáli, kde sú znaky TGM. Takmer všetko je napísané v angličtine,“ povedala historička Dagmar Hájková. Rukopis bol podľa nej ale ťažko čitateľný.

Hovorí o tom, ako by mal vyzerať jeho pohreb, že sa necíti dobre a objavuje sa aj slovo „hlupák“.

„Masaryk označil slovenského predstaviteľa Hlinkovej ľudovej strany Andreja Hlinku za hlupáka, ktorý si priznal, že urobil chybu s Maďarmi, ale zároveň Masaryk – alebo vlastne Jan Masaryk, ktorý to zaznamenáva – dodáva, že mu musíme odpustiť,“ pokračovala Hájková v čítaní listu.

Ďalej tam hovorí: „Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, ale nebojím sa. Budete pokračovať v práci.“

„Musíme zariadiť moju smrť. Musíte urobiť veľký funus.“ Toto slovo je napísané po česky. V texte je podľa historikov aj sebareflexia: že bol rovnako hlúpy ako iní, ale nech urobia funus. Kriticky sa vyjadruje k Čechom, Slovákom aj Nemcom.

„Naši ľudia sú v poriadku a keď zostanete pokojní, celá filozofia našej politiky… Česi sú praktickí, pracovití, nerada to slovo čítam, ale ak ho čítam správne, to slovo je ‘ukradnú’. Nemci majú istú poctivosť, ale ukradnú ešte viac. Keď to však zasadím do kontextu, Masaryk bol vždy veľmi kritický,“ dodala ďalej historička.

Najväčším posolstvom z listu sú ale podľa nej Masarykove slová: Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžeme s tým veľa urobiť.

„Ľudia sa boja smrti, ale to nie je nič, čoho by ste sa mali báť. Len si musíte kúpiť nové šaty. To je všetko – a hlavne funus. Ľudia sú radi hlúpi. Nerobte im to jednoduché. Hádajte sa a hádajte sa s nimi,“ zaznelo na konci Masarykovho listu.

Pozrite si prenos otvárania obálky:

Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj český prezident Petr Pavel. Obálku po rozpečatení prevzali archivári a historici, ktorí porovnali rukopis Jana Masaryka s textom vo vnútri. Obálku overili a nespochybnili pravosť jej slov.

Po rýchlej kontrole dokument poputuje späť do Národného archívu ČR, kde sa podrobí podrobnej expertíze a reštaurátorským prácam.

Budú ju analyzovať

Historici predpokladali, že pôjde skôr o osobné myšlienky či odkazy než o šokujúce odhalenia. „Tomáš Garrigue Masaryk nemohol v septembri 1937 nadiktovať súvislý závet alebo odkaz národu. Mohol sa však pokúsiť útržkovito povedať synovi to, čo považoval za dôležité,“ uviedol pred oficiálnym otvorením historik Jiří Křesťan v štúdii citovanej Českou televíziou (ČT).

Historička Hájková, ktorú oslovila ČTK, predpokladala, že dokument bude obsahovať krátke posolstvo alebo osobné odkazy rodine. „Existuje aj riziko, že text bude nečitateľný či neúplný,“ upozornila. Po otvorení obálky už vieme, že to tak nebolo.

Podľa ČTK bude následné skúmanie zahŕňať aj testy papiera a atramentu, aby sa potvrdil jeho pôvod. Až po ukončení týchto krokov – čo môže trvať približne mesiac – by mali archivári zverejniť kompletný text s odborným sprievodom.

Dlhá cesta domov

Obálka má za sebou dramatickú cestu. Po Masarykovej smrti ju uchovával jeho syn Jan. Po jeho záhadnom úmrtí v roku 1948 sa písomnosti dostali k tajomníkom a neskôr do exilu v Británii a vo Francúzsku.

Do Československa sa vrátili až po páde komunizmu. Samotnú obálku napokon v roku 2005 odovzdal Národnému archívu Masarykov tajomník Antonín Sum so slovami, že jej obsah ho znepokojil a má zostať uzavretá až do roku 2025.

Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937) bol zakladateľ a prvý prezident Československej republiky, ktorý stál na jej čele od roku 1918 do abdikácie v roku 1935. Jeho politická i morálna autorita formovala československú demokraciu v medzivojnovom období.

Zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch, kde bude teraz po desaťročiach otvorený jeho možno posledný odkaz.

Pozrite si archívnu reportáž o vzniku Československa:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"