Ako zistíme, či je v sústave Trappist-1 život a ako sa tam dostaneme

Ako zistíme, či je v sústave Trappist-1 život a ako sa tam dostaneme
Zdroj foto: SITA/AP/ESO/M. Kornmesser
Bolo to ako vyhrať v rulete. Objav hviezdnej sústavy, ktorá je plná planét veľkých ako Zem, môže byť rozhodujúcim v hľadaní mimozemského života. Ako ho však v 39 rokov vzdialenom systéme uvidíme a akú máme šancu, že sa raz na toto vzdialené miesto dostanú ľudské sondy?

Ideálna sústava je poriadne ďaleko

Objav siedmich planét vo veľkosti Zeme, ktoré obiehajú okolo červeného trpaslíka Trappist-1, vzbudil veľké nadšenie a aj očakávania.

O troch z nich vieme, že obiehajú okolo svojej hviezdy v primeranej vzdialenosti na to, aby sa na nich nachádzala voda v tekutom skupenstve. Vedci dokonca hovoria, že v tejto mimoriadne zaujímavej sústave majú všetky planéty za určitých okolností šancu na pozemské podmienky.

Logicky preto svitla nádej, že najmenej jedna z týchto planét sa mohol vyvinúť mimozemský život. Ale ako sa o tom presvedčíme? Trappist-1 sa nachádza 39 svetelných rokov od Zeme - ak si to prepočítame na kilometre, dostaneme číslo 369 biliónov.

Najrýchlejšie za 200 rokov

Ak by vesmírna loď dokázala vyvinúť rýchlosť rovnakú ako svetlo, trvala by jej cesta 39 rokov. Problémom je, že nič tak rýchle sa skonštruovať nedá, znemožňujú to fyzikálne zákony.

Na porovnanie možností súčasných sond sa pozrel Space.com. Sonda New Horizons nedávno priniesla úchvatné zábery Pluta, ktoré je takmer na kraji Slnečnej sústavy. Na svoju misiu sa vydala pred 11 rokmi a radosť robí doteraz. Ak by sa New Horizons vydal k Trappistovi-1, trvalo by to 817 000 rokov.

Existujú však aj rýchlejšie dopravné možnosti. Juno zamierila k Jupiterovi aj s pomocou dômyselného využitia gravitačných síl Zeme. Ak by sme brali do úvahy najrýchlejšie možnosti Juna, celá cesta k novoobjaveným svetom by mohla trvať 159 000 rokov. K tromfom ľudskej techniky patrí aj sonda Voyager 1, ktorá už opustila Slnečnú sústavu. K Trappistovi-1 by jej to trvalo 685 000 rokov.

Oveľa lepšie výsledky by mohla dosiahnuť medzihviezdna misia Breakthrough Starshot, nad ktorou drží patronát fyzik Stephen Hawking. Vedci v sto miliónmi dolárov istenom projekte pripravujú možnosť, ako poslať malé sondy poháňané laserom rýchlosťou asi pätiny rýchlosti svetla. Aj tak by cesta trvala 200 rokov, čo je stále pridlho.

Má atmosféru? Je v nej voda a organické látky?

Zatiaľ teda zostáva len možnosť, že do systému nazrieme len prostredníctvom supervýkonných teleskopov. To, čo sa v ňom skrýva, však týmto spôsobom môžeme zistiť oveľa skôr, možno už do piatich rokov.

Nádejné planéty okolo červeného trpaslíka našli pomocou niekoľkých pozemských teleskopov rozmiestnených po celom svete. Na to, aby o systéme zistili viac, sú však prislabé. Naše možnosti sa už čoskoro výrazne rozšíria.

V 20. rokoch začne slúžiť gigantický Magellanov teleskop. Keď sa rozložia všetky jeho zrkadlá, poskladajú plochu s priemerom 21,4 metra. Bude tak výkonný, že by na základe údajov o hustote sledovaných planét malo byť možné vypočítať, či sú cudzie planéty ľadové, alebo hornaté.

Veľké nádeje sa vkladajú do spektroskopie. Keď planéta prechádza pred svojou hviezdu, plyny atmosféry môžu absorbovať určitú vlnovú dĺžku svetla. Extrémne výkonný teleskop, ktorý takýmto spôsobom planétu uvidí, bude môcť zistiť, či má atmosféru a aj to, či sa v nej nachádza voda a organické látky. Pri správnom pomere údajov si, aspoň z diaľky, budeme môcť povedať, že sme zrejme našli planétu so známkami života.

Odpovede poskytne Webbov teleskop

Možnosti Hubblovho teleskopu sú pri systéme Trappist-1 na hrane. Doteraz ale potvrdil, že ani jedna z dvoch vnútorných planét sústavy nie je uzatvorená vo vodíkovom plášti ako napríklad Neptún.

Čaká sa teda na triumf pozemskej techniky, už dokončený teleskop Jamesa Webba, ktorý sa už čoskoro pokúsia umiestniť za náš Mesiac. "Predpokladám, že Trappist-1 bude jedným z prvých cieľov tohto prístroja" vyjadril sa jeden zo spoluautorov výskumu, astrofyzik Adam Burgasser. Na svoju premiéru „Webb“ len čaká. Podľa plánov na budúci rok roztiahne na orbite svoje zrkadlá vo veľkosti tenisového kurtu. Vesmírny teleskop sa pozrie na exoplanéty rozličnými filtrami, a tak izoluje rôzne odtiene svetla. Tie potom prezradia, aké atómy a molekuly sa nachádzajú v atmosfére cudzích planét.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá