Politológ Řádek: Vládnu bez energie a so škrípaním zubov. Konsolidácia prešla podľa scenára, opozícia sa triešti
Parlament schválil balík úsporných opatrení, ktorý má do štátneho rozpočtu priniesť 2,7 miliardy eur. Vládna koalícia ukázala jednotu, opozícia zasa nezhody. Politológ Miroslav Řádek v rozhovore pre ta3 hovorí o politických dôsledkoch konsolidácie, aj o slabej pripravenosti vlády komunikovať nepopulárne rozhodnutia.
Vládny konsolidačný balík definitívne prešiel parlamentom. Premiér Robert Fico sa poďakoval koaličným poslancom a opozícii odkázal, že „zbabelo utiekla z rokovacej sály“. Politológ Miroslav Řádek však tvrdí, že všetko prebehlo presne podľa plánu vládnej väčšiny, hoci s istými výhradami vo vnútri koalície.
„Vládna koalícia sa ukázala ako súdržná a stabilná, aj keď síce s istým škrípaním zubov niektorých jej členov. Nič zásadné sa neudialo, prešlo to presne podľa scenára,“ zhodnotil.
Výmena statusov a nezvládnutá komunikácia
Po hlasovaní sa však začali ukazovať výrazné rozpory práve medzi opozičnými stranami. Na sociálnych sieťach si vymieňali odkazy Milan Majerský (KDH) a predstavitelia Progresívneho Slovenska. Dôvodom bola zmena štátneho sviatku. KDH vyčítalo PS, že tento návrh podporilo, progresívci zase tvrdili, že išlo o kompromis.
„Progresívci si mohli odpustiť niektoré poznámky pri ústavnej novele o dvoch pohlaviach a podobne mohol zostať ticho aj Majerský. Lebo otázka výmeny sviatkov je ako výber medzi pravou a ľavou rukou – obidve potrebujeme,“ okomentoval napätie medzi stranami politológ.
Podľa neho opozícia zlyháva v základnej komunikácii: „Ak chcú v roku 2026 prevziať vládnu zodpovednosť, musia sa naučiť pravidelne komunikovať – aspoň na úrovni predsedov poslaneckých klubov.“
Kamenického v tom nechali samého
Zaujímavé je podľa neho aj to, ako vláda celý balík odkomunikovala. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) stál pri predstavovaní konsolidácie osamotený. Premiér Fico sa k téme vyjadril až dodatočne, po jej schválení v parlamente.
„Mám dojem, že vládnej koalícii už na nepopulárne opatrenia a tak trošku aj na vládnutie dochádza energia. Pretože mala niekoľko mesiacov, minimálne celé leto na to, aby vymyslela nejaký zaujímavejší plán. A hlavne taký, ktorý nezhodí zo stola v podstate celá ekonomická obec,“ okomentoval Ficovu absenciu na konsolidačnej rozprave.
Pripomenul, že pri druhej vlne konsolidácie ešte stáli za ministrom aj ďalší koaliční lídri. Teraz bol pri prezentácii návrhu úplne sám. Ako príklad uviedol tlačovú besedu vládnej koalície, na ktorej „osamotený minister financií trošku ťažkopádnejšie hodinu a pol predstavoval a obhajoval práve návrh tejto konsolidácie“. To podľa odborníka vypovedá o vnútornej dynamike súčasnej vlády.
Voliči sa preskupujú
Najnovší prieskum agentúry Ipsos ukázal, že Smer sa priblížil k hranici 18 %, Hlas klesol na 8,3 %. Podľa Řádeka sa voliči vládnej koalície buď demobilizujú, alebo presúvajú k iným stranám.
„Časť voličov Smeru prechádza k Republike, ktorá sa ostro vymedzuje voči vláde. Časť voličov Hlasu zasa prechádza k progresívcom, pretože práve táto časť elektorátu mala už pred dvomi rokmi veľkú dilemu, či podporiť progresívcov, alebo liberálnejších sociálnych demokratov z Hlasu,“ vysvetlil náhly pád druhej najsilnejšej koaličnej strany.
Diskusia sa dotkla aj generálneho štrajku, ktoré avizovala SaS s tým, aby sa k nej pridali ďalšie opozičné strany. To ich však namiesto jednoty rozdelilo.
Podľa politológa ide skôr o marketing než o reálnu iniciatívu: „Je to silne emocionálne podávaný odkaz, v tomto prípade s odkazom na generálny štrajk v roku 1989. Jediná opozičná strana, ktorá to podporila, boli však mimoparlamentní Demokrati,“ reagoval s tým, že zásadným relevantným partnerom by namiesto politických strán mala byť Konfederácia odborových zväzov.
Nový trend zrýchlených konaní
Ďalšou aktuálnou témou je adresná pomoc s energiami, aj tá však ide cez zrýchlený legislatívny proces. Řádek v tom vidí novodobý trend, ktorý sa stal nadužívaným.
„Ak si porovnáme druhý polčas Ficovej štvrtej vlády, tak tretina zákonov bola schválená v skrátenom konaní. Počas pandémie a od vypuknutia vojny na Ukrajine v roku 2022 to bolo o niečo menej – okolo 20 %. Ale odkedy Ústavný súd pri novele Trestného zákona povedal, že je to v poriadku, už to nikto nespochybňuje,“ upozornil s tým, že poslanci si tak uľahčujú prácu, „prejednávajú veci z rýchlika a obchádzajú tak štandardné pravidla legislatívneho procesu“.
Celú reláciu Téma si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"