ZHRNUTIE: Menej voľných dní, vyššie dane a tvrdšie pravidlá pri nezamestnanosti. Poslanci schválili konsolidačný balík
Parlament po večernej debate v stredu (24.9.) schválil konsolidačný balík, ktorý má podľa ministerstva financií priniesť do rozpočtu 2,7 miliardy len v roku 2026. V tejto fáze ide najmä o príjmové opatrenia – šetrenie v štátnej správe a rušenie či zlučovanie úradov vláda avizuje v samostatných krokoch. Balík sa dotkne najmä čistých miezd, odvodov živnostníkov, daní pri vyšších príjmoch a niektorých cien v obchodoch.
ta3 prináša prehľad najdôležitejších bodov súboru opatrení, ako aj kritiky opozície, odborárov a zamestnávateľov.
Zamestnávatelia dostanú menej, v obchode zaplatia viac
Najviditeľnejšou zmenou pre väčšinu zamestnancov bude zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod, čo zníži čistú mzdu. Pri ľuďoch s vyššími zárobkami sa sprísni progresívne zdaňovanie – štát si viac vezme z nadpriemerných príjmov, osobitne pri najvyšších pásmach. Pri podpore v nezamestnanosti sa od štvrtého mesiaca znižuje dávka na 40 percent hrubej mzdy, v piatom mesiaci na 30 percent a v šiestom na 20 percent.
Sprísnia sa aj pravidlá pri práceneschopnosti. Novú PN krátko po ukončení tej predošlej bude musieť odsúhlasiť posudkový lekár, aby sa obmedzili účelové opakovania. Zamestnávatelia zároveň ponesú náhradu mzdy počas PN dlhšie – prvých 14 dní.
V obchodoch môžu ľudia pocítiť zmeny najmä pri vybraných sladkých a slaných položkách. DPH na potraviny s vyšším obsahom cukru a soli stúpne z 19 na 23 percent. Týka sa to napríklad sladkostí, zmrzlín, sladených nápojov či slaných pochutín. Výnimky zostávajú pre detskú výživu, 100-percentné džúsy či DIA výrobky.
Štát si viac vezme z hazardu a viac zaplatia aj ťažiari primárnych materiálov, ako sú štrk, piesok či kameň. Pri služobných autách využívaných aj súkromne sa obmedzí odpočítanie DPH na 50 percent, čo znižuje priestor na daňovú optimalizáciu.
Bremeno pre živnostníkov
Živnostníci prídu o doterajší rok bez odvodov. Nové pravidlá im umožnia neplatiť sociálne odvody iba prvých šesť mesiacov podnikania. Zároveň sa zvýši aj minimálna výška týchto odvodov, aby mali v budúcnosti nárok na vyšší dôchodok a nespadli do systému minimálnych penzií. Vláda to označuje za krok k väčšej udržateľnosti. Zmeny čakajú aj firmy, pre najväčšie podniky sa zavádza nové, vyššie pásmo daňovej licencie.
Obchody budú musieť byť zatvorené menej často než doteraz. Po novom zostane len päť a pol dňa v roku, keď predaj nebude povolený – konkrétne 1. januára, na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu, 25. a 26. decembra a na Štedrý deň po dvanástej hodine. Koalícia zároveň rozhodla, že 6. január, teda sviatok Troch kráľov, zostane aj naďalej dňom pracovného pokoja. V roku 2026 sa však bude pracovať 15. septembra, ktorý inak patrí medzi štátne sviatky.
Kritika prišla z viacerých strán
Vláda tvrdí, že ide o nevyhnutnú reakciu na stav verejných financií a že celkový plán počíta až s 22 opatreniami v súhrnnej hodnote 2,7 miliardy eur. Opozícia však kritizuje tempo aj spôsob.
„Takúto prvú diskusiu o konsolidácii by sme v slušnej krajine mali v máji,“ povedal Štefan Kišš (PS). „Skrátené legislatívne konanie sa používa v mimoriadnych situáciách… Nie je to ale situácia konsolidácie,“ doplnil Marián Viskupič (SaS).
Odbory tiež hovoria o neprimeranom bremene pre pracujúcich a ohlásili protest pred parlamentom. „KOZ SR vyzýva všetkých pracujúcich a verejnosť, aby sa pridali k protestu a spoločne dali najavo, že konsolidácia musí byť spravodlivá a nesmie ísť na úkor pracujúcich. Pracujúci už viac na svojich pleciach neunesú,“ uviedla konfederácia. Šéfka KOZ Monika Uhlerová dodala, že „tento konsolidačný balík prenáša najväčšie bremeno na plecia pracujúcich (…) Každý zamestnanec v priemere na Slovensku zaplatí 400 eur.“
Zamestnávatelia upozorňujú, že prijaté opatrenia zvýšia ich náklady, no niektoré zmeny vnímajú aj pozitívne. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka napríklad považuje obmedzenie počtu voľných sviatkov za krok, ktorý môže podporiť výkon ekonomiky.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga však pripomína, že ani po viacerých vlnách konsolidácie sa nepodarí znížiť deficit na prijateľnú úroveň. „Začínali sme s deficitom šesť miliárd eur… stále očakávame, že deficit aj po konsolidácii v roku 2026 bude viac ako štyri miliardy eur,“ uviedol.
Kritické sú aj samosprávy, ktoré nesúhlasia so zásahmi do svojich príjmov. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) štát prenáša priveľkú časť nákladov na mestá, obce a kraje, namiesto toho, aby našiel spravodlivejšie riešenie.
Hlbšie do peňaženky
Pre bežného človeka sú podstatné najmä tri veci: O niečo nižšia čistá mzda v dôsledku vyššieho zdravotného odvodu, prísnejšie pravidlá pri PN a podpore v nezamestnanosti a možné zdraženie časti „nezdravých“ potravín.
Živnostníci si priplatia skôr a viac, firmy s najväčšími príjmami čaká vyššia minimálna daňová licencia. Vláda si od balíka sľubuje stabilizáciu rozpočtu a zníženie rizík pri financovaní štátu, kritici sa však obávajú, že zvýšené zaťaženie pracujúcich a podnikania môže spomaliť ekonomiku, ktorá už teraz čelí slabšiemu rastu.
O téme konsolidácie sa tesne pred jej schválením rozprávali v relácii Téma dňa poslanci Tomáš Valášek (PS) a Peter Kalivoda (Hlas-SD):
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"