AI šetrí právnikom čas, ale prináša aj riziká. Dokáže si vymyslieť neexistujúce rozhodnutia

Kyberútoky, dezinformácie, ale aj dobrý pomocník – digitálna revolúcia neobchádza ani justíciu. Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny Únie, musí na túto výzvu reagovať. Aj o tom diskutovali experti na Bratislavskom právnickom fóre.

Umelá inteligencia v službách práva

To, čo právnikom trvalo hodiny, zvládne umelá inteligencia za sekundy – paragrafy, rozsudky či zmluvy im dnes vyhľadá okamžite. Dokáže pomôcť aj pri odhaľovaní trestných činov. No čo je dobrým sluhom, môže byť aj zlým pánom.

„Umelá inteligencia vie pomôcť napríklad pri vyhľadávaní konkrétnych prípadov, ktoré sa už stali a akým spôsobom boli riešené,“ hovorí Lucia Kurilovská, štátna tajomníčka ministerstva vnútra (Hlas-SD).

„Žiaľ, stretávame sa aj s tým, že umelá inteligencia je schopná vymyslieť neexistujúce rozhodnutia alebo zdroje. Určite by sme nemali pripustiť, aby sa využívala na tvorbu finálneho produktu bez kontroly ľuďmi,“ dodáva Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Riziko dezinformácií a zneužitia údajov

Odborníci upozorňujú aj na šírenie dezinformácií a riziko, že sa história vyhľadávania cez umelú inteligenciu môže obrátiť proti nám.

„Umelá inteligencia vie nielen zvýrazniť šírenie dezinformácií prostredníctvom algoritmov na sociálnych sieťach či weboch, ale ich dokáže aj veľmi jednoducho generovať,“ vysvetľuje Matúš Mesarčík, docent na Ústave práva informačných technológií a duševného vlastníctva.

„Ľudia si často neuvedomujú, že akúkoľvek informáciu tam dajú – aj utajovanú alebo citlivú – sa okamžite stáva súčasťou systému. Je teda otázne, či nehrozí únik,“ upozorňuje advokát a docent UK Ondrej Laciak.

Čítajte viac

Umelá inteligencia vstupuje do škôl. Žiaci budú generovať texty a diskutovať s chatbotmi

Hrozba kyberútokov a nedostatok odborníkov

Rastúca digitalizácia láka aj hekerov. Kybernetické útoky sú čoraz častejšie, sofistikovanejšie a ťažšie odhaliteľné. Hoci máme technické kapacity aj legislatívu, najväčší problém je nedostatok odborníkov.

„Vznikajú rôzne dozorné orgány aj na úrovni Európskej únie, ktoré si sťahujú odborníkov z členských štátov na európsku úroveň,“ hovorí Matúš Mesarčík.

Ochrana údajov cez NIS2

Na zvýšenie bezpečnosti má prispieť smernica NIS2, podľa ktorej sa od januára riadia aj slovenské verejné a súkromné inštitúcie – od zdravotníctva po dopravu.

„Smernica presne určuje, aké bezpečnostné opatrenia majú inštitúcie implementovať, ako sa majú správať pri kybernetickom incidente a komu ho nahlásiť. Založili sme aj Kompetenčné centrum pre reguláciu kybernetickej bezpečnosti a jednou z jeho úloh je vzdelávanie zamestnancov verejnej správy,“ vysvetľuje Jozef Andraško, hlavný garant projektu CUSEC.

Kybernetické hrozby sa podľa odborníkov stále vyvíjajú. Či im spoločnosť dokáže držať krok, ukáže až čas.