Prvá vedela, čo si želal. Masaryk chcel veľký „funus“ a prejsť do „druhej izby“, uviedla pre ta3 historička

Na verejnosť sa dostal doposiaľ neznámy list Tomáša Garrigua Masaryka. Podľa historičky Dagmar Hajkovej ide o jedinečný dokument, ktorý ukazuje nielen filozofiu prvého československého prezidenta, ale aj jeho pohľad na smrť a význam štátnej jednoty.

Odkaz listu je v Masarykovej životnej filozofii

Objavenie listu Tomáša Garrigua Masaryka vzbudilo v spoločnosti veľkú zvedavosť. Hoci ide len o niekoľko viet, podľa historičky Dagmar Hajkovej z Masarykovho ústavu a Archívu Českej akadémie vied jeho význam presahuje samotný rozsah textu.

„Odkaz listu je v celej jeho životnej filozofii, prístupu k ľuďom, prístupu k politike. A ten najväčší odkaz sú ideály, ktoré Masaryk presadzoval: demokracia, slušnosť a humanita,“ uviedla Hajková.

List podľa nej zároveň potvrdzuje, že Masaryk sa v posledných rokoch života intenzívne zaoberal vlastným odchodom. V texte sa objavuje aj veta: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“

Historička pripomenula, že list bol nájdený v zapečatenej obálke, pričom dlhý čas nebolo jasné, či ide o zápis z roku 1937, keď bol prezident vo veľmi zlom zdravotnom stave, alebo o skorší dokument.

„Ja sama usudzujem, že je to z roku 1934, keď sa T. G Masaryk tiež cítil zle a domnieval sa, že umiera. V tej dobe to povedal aj Alici Masarykovej (dcéra T. G. Masaryka, pozn. red.), ktorá tieto slová dala zaznamenať,“ vysvetlila.

Obsah listu má podľa historičky viacero rovín – Masaryk sa v ňom priznáva, že sa cíti zle a že umiera, no smrti sa neobáva. Smrť vnímal len ako prechod „z jednej svetnice do druhej“.

Čítajte viac

Som chorý, je koniec, ale neobávam sa. Po desaťročiach otvorili záhadnú obálku T. G. Masaryka, písal o Slovákoch aj „hlupákovi“ Hlinkovi

Pozrite si prenos z otvárania obálky:

„Veľký funus“ ako odkaz jednoty

Ďalšia rovina sa týka organizovania jeho pohrebu, pričom použil frázu, že by sa mal spraviť „veľký funus“.

„Považoval to za dôležitú ceremoniálnu záležitosť, ktorá mala byť vyjadrením jednoty štátu. V roku 1937, keď Masaryk umrel, sa ten pohreb stal pre mnoho obyvateľov istou manifestáciou v dobe, ktorá bola vtedy pre Československo v európskom kontexte nedobrá,“ zdôraznila Hajková.

Podľa nej je text úsporný, no zodpovedá Masarykovmu štýlu, čo vnímala tiež v jeho listoch a poznámkach, ktoré skúmala. Jeho vety neboli dlhé, no o to výstižnejšie.

„Masaryk bol úsporný vždy. Vedel počítať s časom, bol energický a výkonný,“ dodala.

Autenticita listu je podľa historičky „na 99 percent istá“. Odborníci budú teraz skúmať papier aj obsah a porovnávať ho s ďalšími dokumentmi z danej doby, ktoré sú uložené v archíve Masarykovho ústavu a Archíve Akadémie vied Českej republiky v Prahe.

„Zhruba o mesiac pripravíme odborný seminár, kde sa list bude skúmať podrobnejšie. Po tejto analýze sa dokument pravdepodobne naskenuje a sprístupní verejnosti,“ uzavrela historička.

Celý rozhovor s historičkou si môžete pozrieť nižšie: