Výročie okupácie Československa. Pellegrini varuje pred mocenskými aktmi, Naď pripomenul paralelu s Ukrajinou
Pred 57 rokmi obsadili Československo vojská Varšavskej zmluvy. Prezident Pellegrini a iné politické osobnosti pripomenuli, že slobodu treba chrániť aj dnes.
Pellegrini: Budujme postavenie Slovenska
Invázia vojsk krajín Varšavskej zmluvy z roku 1968 je smutnou udalosťou našich dejín, ktorá na dlhý čas ovplyvnila politický život a osudy ľudí vtedajšieho Československa.
Uviedol to prezident Peter Pellegrini k štvrtkovému 57. výročiu začiatku okupácie Československa (21. augusta).
„Budujme medzinárodné postavenie Slovenskej republiky tak, aby sa už nikdy nezopakoval násilný mocenský akt, keď sa na základe sféry vplyvu jednej veľmoci rozhodne o osude celej krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú,“ napísal na Facebooku Pellegrini, ktorý v príspevku priamo nespomenul súčasnú vojnu na Ukrajine, pri ktorej Rusko obsadilo časť ukrajinského územia.
Prezident tiež poukázal na to, že predstaviteľom snáh o zmenu pomerov v komunistickom Československu, takzvanej pražskej jari, ktorú ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy, bol Slovák Alexander Dubček.
Blanár: Žiadna veľmoc nemôže pošliapavať a narušovať zvrchovanosť menšieho štátu
Nie je možné, aby akýkoľvek veľký štát pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť. Veľmoci nemôžu porušovať medzinárodné právo.
Zdôraznil to minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) počas príhovoru na pietnej spomienke. Prisľúbil, že vláda bude podporovať dodržiavanie medzinárodného práva, aby sa takéto udalosti nikdy neopakovali.
„Nie je možné, aby hocijaký veľký štát, ktorý má za sebou veľkú silu, pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky akéhokoľvek menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť. A o to dôležitejšie je to v dnešných časoch, keď čelíme erózii medzinárodného práva,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Naď: Moskva rozhodla
„Je to presne 57 rokov, čo naše územie obsadili vojská Varšavskej zmluvy pod vedením Moskvy. Prišli státisíce okupantov, ktorí na našom území vraždili nevinných ľudí. A zostali tu 23 šialene dlhých rokov. Tie isté státisíce okupantov prišli v roku 2022 vraždiť na Ukrajinu. Opäť vraždia všetkých bez rozdielu a opäť chcú okupovať. Opäť, pretože Moskva rozhodla,“ uviedol Naď, ktorý bol pri začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu ministrom obrany.
Vtedajšia slovenská vláda následne začala Kyjev podporovať aj dodávkami vojenskej techniky a munície.
Túto pomoc zo štátnych zásob však súčasný kabinet slovenského premiéra Roberta Fica po svojom predvlaňajšom nástupe do úradu zastavil.
PS: August 1968 nám pripomína, že slobodu si musíme chrániť aj dnes
August 1968 nám pripomína, že slobodu si musíme chrániť aj dnes. Hlavne vo svete, kde vojna zúri rovno za našimi hranicami. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) to na sociálnej sieti zdôraznilo pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Ako podotkol líder PS Michal Šimečka, invázia zničila tisícom ľudí sny o slobodnejšom a spravodlivejšom živote. Rovnako na dlhých 20 rokov zmrazila našu cestu k slobode.
„S príchodom tankov v auguste 1968 sa skončila nádej. Dnes žijeme v slobodnej krajine. Sme súčasťou Európy, ale slobodu si musíme chrániť aj dnes. Hlavne vo svete, kde znovu počuť ozvenu tankov len kúsok od našich hraníc. Nič také sa u nás už nikdy nesmie zopakovať,“ apeluje člen PS Ivan Korčok.
Raši: Slovensko sa musí aktívne podieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry
Slovensko sa musí aktívne spolupodieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry, ktorá sa formuje v Európe i vo svete. Členstvo Slovenska v EÚ a NATO nám dáva garanciu, že dejiny sa v ich tragickej podobe nemusia opakovať.
Vyhlásil to predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD) počas pietnej spomienky.
„Máme garantované hranice, bezpečnosť, slobodný rozvoj spoločnosti a ekonomickú spoluprácu, ktorá sa rozvíja a má svoju dynamiku. Je preto našou povinnosťou tieto vzťahy s našimi európskymi partnermi rozvíjať a budovať. Musíme prevziať spoluzodpovednosť nielen za Slovensko, ale sa aj aktívne spolupodieľať na formovaní bezpečnostnej architektúry, ktorá sa v Európe a vo svete formuje v týchto časoch,“ vyhlásil šéf parlamentu počas príhovoru.
Šutaj Eštok: Udalosti augusta 1968 pripomínajú, že sloboda nie je samozrejmosťou
Vo štvrtok si pripomíname tragické augustové dni, keď cudzie vojská násilne a bez varovania obsadili našu krajinu. Historické udalosti, rovnako ako dnešná situácia, nám neustále pripomínajú, že sloboda a bezpečie nie sú samozrejmosťou.
Je na nás, aby sme ich chránili každý deň. Líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok to na sociálnej sieti uviedol pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
„Okupácia priniesla strach, obete a potlačenie slobody. Zároveň však ukázala aj odhodlanie ľudí nevzdať sa svojich hodnôt a odvahu brániť ich. S úctou dnes spomíname na všetkých, ktorí vtedy trpeli, vzdorovali či dokázali za pravdou stáť aj vlastným životom,“ povedal Šutaj Eštok.
KDH: August 1968 je symbolom toho, ako ľahko môžu byť naše práva potlačené
Od odchodu vojsk Varšavskej zmluvy zo Slovenska uplynulo už 24 rokov a nová generácia vyrástla v slobode. Možno ju dnes považuje za niečo samozrejmé, preto by sme nemali zabúdať a v kontexte súčasnosti si treba stále pripomínať, že aj 21. august je symbolom toho, ako ľahko môžu byť naše základné práva potlačené a ako ľahko vieme o našu slobodu prísť.
Opozičné parlamentné KDH to uviedlo pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Z pietnej spomienky.
„Aj pred 57 rokmi nás chcel nedemokratický komunistický režim ochrániť pred ‚hrozbou‘ slobody a vplyvu ‚nepriateľského‘ slobodného sveta. Aj vtedy sa chodili čelní predstavitelia radiť do Moskvy. Vzhliadali na ešte fungujúci sovietsky nedemokratický režim ako na svoj vzor a najmä bojovali o svoju záchranu. Im nešlo o lepší život vlastného národa, ale o udržanie sa pri moci. Za každú cenu,“ podotkli kresťanskí demokrati.
Členovia KDH a Kresťanskodemokratická mládež Slovenska si vo štvrtok uctia pamiatku obetí okupácie 1968 položením venca pri Pamätnej tabuli obetiam invázie na budove UK na Šafárikovom námestí v Bratislave.
SaS: Udalosti 21. augusta 1968 sú mementom, že sloboda nie je samozrejmosť
Aj Strana Sloboda a Solidarita (SaS) si pripomína 57. výročie okupácie. Tento deň je symbolom toho, ako cudzie mocnosti dokážu násilím zastaviť slobodu a demokratické ambície krajiny. SaS pripomína, že udalosti 21. augusta 1968 sú mementom, že sloboda nie je samozrejmosť.
„Musíme ju chrániť každý deň - aj tým, že odmietneme ruskú propagandu a autoritárske praktiky, ktoré dnes ohrozujú nielen Ukrajinu, ale aj demokratické základy Slovenska,“ uviedol poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (SaS).
Najvýznamnejšie udalosti Pražskej jari a invázie do ČSSR
3.- 5. januára 1968 - plénum ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o nezlučiteľnosti funkcií prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a Antonín Novotný rezignoval na funkciu prvého tajomníka. Nahradil ho Alexander Dubček. Antonín Novotný bol prezidentom ČSSR do 21. marca 1968, keď oznámil svoju rezignáciu.
Začiatok roka 1968 - postupná demokratizácia spoločnosti v ČSSR, vedúci predstavitelia strany sa pokúsili pod vedením Alexandra Dubčeka o opatrnú reformu socialistického politického systému.
23.- 24. marca 1968 - vedúci predstavitelia komunistických strán Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí v Drážďanoch ostro kritizovali pomery v ČSSR. Predstavitelia ČSSR boli upozornení na neželaný vývoj v krajine.
30. marca 1968 - prezidentom ČSSR sa stal generál Ludvík Svoboda.
1.- 5. apríla 1968 - zasadnutie ÚV KSČ prijalo Akčný program, cieľom ktorého bolo dosiahnuť socializmus s ľudskou tvárou. Program obsahoval zásadné politické a hospodárske reformy, počítal s rehabilitáciou obetí z 50. rokov. KSČ v ňom počítala aj so svojou rehabilitáciou, chcela sa vrátiť k svojmu pôvodnému programu pred februárom 1948.
8. apríla 1968 - bola vymenovaná nová vláda na čele s Oldřichom Černíkom.
4. mája 1968 - v Moskve sa konali rokovania československej delegácie s Leonidom Brežnevom a Alexejom Kosyginom, ktorí ostro kritizovali československú reformnú politiku.
29. mája - 1. júna 1968 - rokovanie ÚV KSČ prinieslo stret dvoch politických línií, ktoré reprezentovali Alexander Dubček a prvý tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak. ÚV KSČ zvolalo mimoriadny XIV., zjazd, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968.
27. júna 1968 - v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2 000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie. Manifest prijala československá verejnosť súhlasne, čo vyjadrila i podpisovou kampaňou.
15. júla 1968 - komunistickí lídri Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na stretnutí vo Varšave koncipovali list, v ktorom vyjadrili obavy z kontrarevolučných snáh v ČSSR.
17. júla 1968 - ÚV KSČ obavy vyjadrené vo varšavskom liste odmietol.
29. júla - 1. augusta 1968 - v Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie ÚV KSSZ a ÚV KSČ. Brežnev požadoval od Dubčeka zvrátiť československú reformu.
3. augusta 1968 - predstavitelia ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR na porade v Bratislave prijali vyhlásenie o ochrane, podpore a upevňovaní vymožeností socializmu, ktoré sú „internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických štátov“.
20. augusta 1968 - počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ prišla v neskorých večerných hodinách správa o intervencii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR. Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom jeho obyvateľov a vyžiadal si viac ako sto obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR však nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja.
21. augusta 1968 - v ranných hodinách zavliekli Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského a ďalších predstaviteľov reformného procesu do ZSSR.
22. augusta 1968 - mimoriadny zjazd KSČ ostro protestoval proti okupácii Československa. Zjazd potvrdil Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.
23.- 26. augusta 1968 - moskovské rokovania medzi prezidentom ČSSR Ludvíkom Svobodom a sovietskymi predstaviteľmi sa skončili podpisom tzv. Moskovského protokolu, na základe ktorého bola zaručená prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu v krajine.
23. augusta 1968 - hodinový generálny štrajk bol vyjadrením ľudového odporu proti intervencii.
31. augusta 1968 - plénum ÚV KSČ prijalo tzv. Moskovský protokol, nastala normalizácia.
16. októbra 1968 - Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.
17. apríla 1969 - na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka, vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS.
10. decembra 1970 - ÚV KSČ schválil dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý potvrdil koniec Pražskej jari. Táto ideologická smernica mala vplyv na život spoločnosti v ČSSR až do novembra 1989.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"