Poslanci ukončili štvrtkové rokovanie novelou o verejných vodovodoch. Rokovali aj o balíkoch školských zákonov

18.9.2025 09:39 , Aktualizované: 18.9.2025 20:28

Poslanci NR SR ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou k novele zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Je z dielne ministerstva životného prostredia. Do druhého čítania ju poslanci posunuli ešte v apríli. Rokovanie začali návrhmi z dielne ministerstva školstva, o ktorých diskutovali v tzv. zlúčenej rozprave. Balík školských zákonov v pléne predstavoval minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Parlament, rokovanie, NR SR, Národná rada
Foto: TASR/Jaroslav Novák

PS návrh nepodporí

Opozičné hnutie PS v parlamente nepodporí návrhy z dielne ministerstva školstva. Tvrdí, že zmeny môžu v praxi priniesť viac rizík ako prospechu. Namieta tiež nedostatočnú diskusiu. Zároveň kritizuje, že sa o balíku zákonov rokuje v tzv. zlúčenej rozprave. Uviedlo to v stanovisku.

„Nielenže tejto novele nepredchádzala diskusia s odborníkmi, rodičmi a školami, teraz nám ešte aj zatvárajú ústa a zlúčili rozpravu k siedmim zákonom do jednej,“ poznamenala členka parlamentného školského výboru Ingrid Kosová (PS).

Progresívci skonštatovali, že návrhy majú niekoľko pozitívnych zámerov. Vyzdvishli zákaz segregácie pri tvorbe školských obvodov. Upozornili však na riziká pri navrhovanom krátení normatívu vybraným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania. „Školy potrebujú podporu a motiváciu, nie hrozby, vydieranie a finančné sankcie,“ podotkla Kosová. Obáva sa, že v prípade schválenia zmeny budú školy, ktoré vyberajú školné minimálne alebo vôbec, musieť poplatky zaviesť či zvýšiť.

Smer chváli vecnú diskusiu

Diskusia k návrhom školských zákonov je podľa podpredsedu parlamentného školského výboru Jozefa Habánika (Smer-SD) vecná, konštruktívna, aj kritická. Myslí si, že rezort školstva viedol a vedie trpezlivú diskusiu so všetkými zapojenými aktérmi. Balík siedmich zákonov sa podľa neho navzájom prelína.

„Každý zriaďovateľ musí dbať o to, že školu a školské zariadenie, ktoré bolo vložené do siete, preberá do plnohodnotnej starostlivosti a musí si ten ekonomický aj sociálny model nastaviť tak, aby škola mohla poskytovať požadovanú úroveň kvality vzdelávania, a to bez rozdielu na to, o aký typ zriaďovateľa ide,“ povedal Habánik počas diskusie v pléne Národnej rady k návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení.

Poslanec si myslí, že ministerstvo školstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania rokovalo so socioekonomickými partnermi a trpezlivo diskutovalo o zásadných pripomienkach. „Skúsme sa pozrieť na tento balík, ktorý je na seba nadväzujúci, prelínajúci sa, integrujúci, ktorého cieľom je zlepšiť stav nášho školstva. Ruka v ruke musí ísť s tým aj financovanie,“ povedal Habánik.

KDH: Najhoršie zákony od roku 1989

V Národnej rade SR sa práve rokuje o najhorších školských zákonoch od roku 1989. Ich dosah nás vracia do tohto obdobia, pretože je diskriminačný a delí deti na dve kategórie. Vyhlásil to poslanec Ján Horecký (KDH) na štvrtkovej tlačovej konferencii. Kresťanskí demokrati preto nepodporujú návrhy z dielne rezortu školstva.

„Rozdeľuje deti na dve kategórie. Tie, ktoré dostanú 100 percent normatívu, teda peňazí, na mzdy a prevádzku škôl, na vzdelávanie. A tie, ktoré dostanú len 80 percent normatívu, čo znamená mínus 585 eur na rok na každého žiaka. Čisto v prípade škôlkarov je to mínus 664 eur na dieťa a rok v materskej škole,“ opísal Horecký návrh zákona o financovaní škôl.

Neférovosť a nehoráznosť

Horecký nesúhlasí s tým, že by zákon riešil férovosť financovania a dostupnosť vzdelávania. „Už aj tak pre štát najlacnejší žiaci, čo sú žiaci na cirkevných a súkromných školách, dostanú podľa tohto návrhu zákona o pätinu menej peňazí na vzdelávanie, ak ich škola nebude zaradená do školského obvodu a nebude prijímať 70 až 90 percent detí žiakov z tohto obvodu, pričom nesmie vyberať žiadne školné,“ skonštatoval s tým, že v súčasnosti 90 percent cirkevných škôl nevyberá žiadne školné a 60 percent súkromných škôl vyberá školné iba do 100 eur na rok.

„Toto sú nehorázne dosahy vládneho návrhu zákona, ktorý je diskriminačný, neférový, znižuje dostupnosť vzdelávania, zhoršuje podmienky pre deti, a to v mene presunu rozhodovania o deťoch z rodičov na štát,“ dodal.

Pozrite si reportáž o konsolidačnom balíku, ktorý prešiel do druhého čítania:

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"