Z vraždy Kirka obvinili politici liberálov a ľavicu, pridal sa aj Fico. Dáta však ukazujú iný pôvod násilia
Keď v Spojených štátoch zavraždili konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, najvyšší politickí predstavitelia hneď vedeli, kto za tragédiu môže. Zhodli sa pritom na obidvoch stranách Atlantiku - presnejšie v USA a na Slovensku. Dáta však nehrajú v ich prospech.
Určite bol ľavičiar/liberál/progresívec
Len deň po útoku uverejnil americký prezident Donald Trump video, v ktorom z atentátu obvinil „radikálnu ľavicu“. Šéf Bieleho domu týmto termínom označuje prakticky všetkých ľudí mimo svojho politického rámca. Identita ani politická orientácia strelca v tom čase ešte neboli známe.
„Už roky prirovnávajú radikálni ľavičiari úžasných Američanov ako Charlie k nacistom a najhorším masovým vrahom a zločincom na svete,“ uviedol napriek nedostatku dôkazov Trump. „Tento druh rétoriky je priamo zodpovedný za terorizmus, ktorý dnes v našej krajine vidíme, a musí sa okamžite zastaviť,“ dodal.
Podobným spôsobom udalosti vykreslili viacerí slovenskí politici, medzi nimi aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), ktorý atentát na Kirka prirovnal k vlastnej strašidelnej skúsenosti z Handlovej z mája minulého roka.
„Ak nemáte jeden jediný povinný správny názor, ktorý od vás vyžadujú progresívci alebo liberáli, tak vás treba zastreliť. Ja som mal na rozdiel od Kirka o milimeter viac šťastia,“ napísal na Facebooku.
Ku kritike progresívnych politikov a ich priaznivcov sa pridal aj europoslanec Milan Mazurek z mimoparlamentnej Republiky. „Títo ľudia nechcú viesť dialóg. Títo ľudia sa nechcú rozprávať. Títo ľudia chcú, aby sme my, s iným názorom, skrátka, zomreli a zmizli z tohto sveta,“ tvrdil Mazurek vo videu.
V súčasnosti stále nie je jasné, aký politický názor v skutočnosti Tyler Robinson - muž obvinený z Kirkovej vraždy - zastával. Ak by sa však potvrdilo, že bol „radikálnym ľavičiarom“, bol by naozaj len ďalším z dlhej série strelcov s touto politickou orientáciou, ako niektorí tvrdia? Ako upozornil denník The Economist, štatistiky ukazujú skôr opačný obraz.
Násilie je častejšie, no nie vždy, vpravo
Rozlíšiť, či za útokom stojí ideológia alebo psychická porucha páchateľa, býva podľa odborníkov problematické. Existujú však projekty ako The Prosecution Project na Univerzite v Cincinnati, ktorý detailne analyzuje súdne spisy a obžaloby. Cieľom je zistiť, ktoré skutky nesú skutočne politické posolstvo a ktoré sú len činom izolovaného jednotlivca.
Takéto dáta umožňujú lepšie porovnať, akú časť násilia majú na svedomí rôzne ideologické skupiny.
Výsledky podľa jeho šéfa Michaela Loadenthala ukazujú, že násilie páchajú tak ľavicovo, ako aj pravicovo orientovaní extrémisti. The Economist však dodáva, že pravicové útoky tvoria väčšiu časť incidentov, hoci čísla nezachytávajú mieru brutality či počet obetí.
Štúdia americkej akademičky Celinet Duranovej, ktorá skúmala obdobie rokov 1990 až 2020, tiež priniesla jasný záver: Početnejšie a smrteľnejšie útoky má na svedomí krajná pravica. Útoky zľava síce postupne pribúdajú, no rozsahom ani intenzitou nedosahujú na činy extrémistov z opačného spektra.
Podobný obraz prinášajú aj čísla mimovládnej organizácie Anti-Defamation League (ADL) – za poslednú dekádu bolo podľa nich 76 % vrážd spáchaných extrémistami dielom pravicových páchateľov.
Viac útokov na politikov
Znepokojujúci trend však odborníci nachádzajú inde, a to v raste útokov priamo namierených proti štátu a jeho predstaviteľom. Denník poukazuje na dáta think-tanku CSIS, podľa ktorých od roku 2016 došlo v USA k 25 pokusom o teroristické útoky motivované priamo straníckymi preferenciami. V predchádzajúcich dvoch desaťročiach ich bolo len niekoľko.
Kým v 60. rokoch bolo násilie spojené najmä so sociálnymi hnutiami, dnešné útoky sa čoraz častejšie viažu priamo na stranícku polarizáciu. Profesorka Lilliana Masonová z Johns Hopkins University vysvetľuje, že ide aj o zmenu charakteru páchateľov. „Veľa z týchto ľudí by pravdepodobne spáchalo násilie tak či tak. Politika ich len nasmerovala na konkrétne ciele,“ uviedla.
Okrem samotných útokov rastie aj počet vyhrážok. Kapitolská polícia vlani v USA vyšetrovala vyše 9 000 hrozieb voči kongresmanom, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2017. Svoje znepokojenie už viackrát vyjadril aj predseda Najvyššieho súdu Spojených štátov John Roberts, ktorý varoval pred stupňujúcim sa nebezpečenstvom voči federálnym sudcom.
Odborníci sa zhodujú, že násilie s politickým motívom je v USA stále pomerne zriedkavé a ani zďaleka nedosahuje úroveň 60. rokov minulého storočia. Napriek tomu sú údaje jasné. Hoci prípady ako vražda Charlieho Kirka môžu vyvolať dojem, že hrozba prichádza od „radikálnej ľavice“, dlhodobé dáta ukazujú väčšiu prevahu útokov z pravicového spektra.
Ako dodal The Economist, ide o fenomén, ktorý nemožno vnímať len cez optiku jednotlivých tragédií, ale treba ho hodnotiť v širšom kontexte dát a trendov.
Pozrite si, ako na atentát reagovala vdova po Kirkovi:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"