Hamas využíva ľudí ako živé štíty. Bývalý vojak Izraela pre ta3: Toto nemá obdobu, útočník zásobuje civilistov nepriateľa
Konflikt v Pásme Gazy je výnimočný nielen svojou brutalitou, ale aj komplikovanými vzťahmi medzi izraelskou armádou, vládou a palestínskym hnutím Hamas. O aktuálnej vojenskej ofenzíve na Blízkom východe a jej dôsledkoch pre civilné obyvateľstvo porozprával pre ta3 bývalý vojak izraelskej armády Tomáš Alner.
„Cieľ operácie v Gaze nie je úplne jasný ani samotným Izraelčanom. Už pred jej začiatkom existoval silný spor medzi izraelskou vládou a armádou. Vedenie ozbrojených síl sa proti nej dokonca postavilo,“ uviedol Alner. Podľa jeho slov je oficiálnou prioritou zničiť Hamas, ktorý má v Gaze približne dve vojenské brigády, čo predstavuje zhruba 10-tisíc ozbrojencov. K nim treba prirátať aj menšie skupiny iných militantných frakcií.
Z obyvateľov robia ľudské štíty
Základnou taktikou teroristického hnutia je podľa bývalého príslušníka ozbrojených síl snaha udržať civilné obyvateľstvo čo najbližšie k vojenským pozíciám, aby ich využili ako ľudské štíty.
„Izrael sa naopak snaží civilistov evakuovať, aby sa Gaza stala plnohodnotnou bojovou zónou, v ktorej sa dá vojensky operovať,“ dodáva. Pokusy o evakuáciu zatiaľ nepriniesli očakávané výsledky a v meste sa stále nachádza vysoký počet civilistov.
Aj keď Izrael dlhodobo nabádal Palestínčanov na okamžité vysťahovanie, veľká časť obyvateľstva zostala vo svojich domovoch. Podľa experta je dôvod jasný: „Tí ľudia vedia, že útok príde, ale nemajú kam ísť. Gaza je uzavretá.“
Zároveň poukázal na paradox, ktorý nemá v žiadnom ozbrojenom konflikte obdobu. Potravinová a lekárska pomoc prúdi do Pásma Gazy práve z Izraela, čiže zo strany nepriateľskej krajiny. „Je to jediný konflikt, v ktorom sa útočník v prakticky prehranej vojne odmieta vzdať a očakáva, že protivník bude zásobovať a starať sa o jeho civilistov,“ zdôraznil s tým, že ide o skutočný unikát.
Rukojemníci sú prekážkou
Od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 sú na území Pásma Gazy stále zadržiavaní izraelskí rukojemníci, z ktorých zhruba 20 je stále nažive. Militanti odmietajú ich vydanie a kladú Tel Avivu podmienky.
„Žiadna krajina si nemôže dať diktovať podmienky len preto, že niekto zadržiava jej občanov. Predstavte si, že by počas druhej svetovej vojny Nemecko zajalo stovky Britov či Američanov a žiadalo koniec vojny. Nikto by to neprijal,“ opisuje absurdný postoj Hamasu.
Aj keď kabinet Benjmina Netanjahua verejne deklaruje, že robí všetko pre návrat unesených, prednosť majú de facto vojenské ciele. To podľa odborníka eskaluje napätie v krajine, ktorá obviňuje vládu z ľahostajnosti k občanom.
Egypt by mohol pomôcť
Humanitárna situácia v Gaze je však naďalej mimoriadne kritická. Počas ofenzívy zahynulo podľa niektorých zdrojov vyše 60-tisíc civilistov, čo viedlo viacerých svetových lídrov – aj amerického prezidenta Donalda Trumpa – k požiadavkám na prímerie. Skutočné riešenia však narážajú na politické bariéry.
„Najjednoduchším riešením by bolo, keby Egypt otvoril svoje hranice a umožnil dočasnú evakuáciu civilistov na Sinaj,“ priblížil jedno z možných riešení bývalý vojak. V arabskom svete je však táto téma mimoriadne citlivá. Palestínčania sa podľa neho obávajú, že by sa už nikdy nemohli vrátiť späť a „zopakoval by sa scenár z roku 1948“.
Kľúčovým faktorom na ceste k upokojeniu situácie vo vojnou zmietanom regióne bude podľa Alnera dohoda o rukojemníkoch: „Hamas môže kedykoľvek uznať, že tlak na civilné obyvateľstvo je príliš veľký, ukončiť útoky a vydať rukojemníkov. Zatiaľ to však neurobil.“
Do tej doby zostáva Gaza v režime aktívnej vojenskej zóny, kde civilné obyvateľstvo čelí každodennej hrozbe smrti.
Celý rozhovor s bývalým vojakom izraelskej armády si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"