Vyrabované kamióny a múka v cene zlata. Ako izraelská politika spôsobila hladomor v Gaze

„Moje najmladšie dieťa nevie, ako chutí ovocie,“ hovorí Mahmúd, otec štyroch detí z mesta Gaza. Jeho príbeh nie je ničím výnimočný. Vo vyhlásení Integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) sa uvádza, že ľudia žijúci v okolí mesta zažívajú hladomor v podobe „hladu, biedy a smrti“.

V Gaze zomierajú deti s nafúknutými bruchami a vyčnievajúcimi rebrami, podobne ako počas najväčších hladomorov v Somálsku či Etiópii. Tentoraz je to však iné. Humanitárna katastrofa vypukla len pár kilometrov od izraelskej hranice, pred zrakmi celého sveta.

Namiesto múky niesol krvavý vak

Hranicu Pásma Gazy stráži železné oplotenie a izraelská armáda. Za ňou parkujú stovky kamiónov plné potravín, vody a liekov. Z dôvodu pretrvávajúcej izraelskej blokády sa však ďalej nedostanú.

OSN zverejnila v júli údaje o tom, že „z 1012 kamiónov s pomocou dorazilo do skladov len desať a zvyšok bol pred distribúciou vyrabovaný“. Netanjahuov úrad následne obvinil OSN z toho, že odmietla doručiť stovky paliet potravín z hraničného priechodu Kerem Šalom.

Podľa rozsiahlej augustovej správy IPC viac než 25 % obyvateľstva Gazy trpí hladom a situácia sa pre hraničnú blokádu rapídne zhoršuje.

„Naše dieťa zomrelo minulý týždeň,“ hovorí mladá Palestínčanka, ktorá žije v utečeneckom tábore Al-Shati. „Zaspalo s prázdnym žalúdkom a už sa nezobudilo.“

Čítajte viac

Slabí liečia slabých: Lekári odpadávajú počas operácií, deti žijú len pár dní. Domáci si myslia, že svet Gazu opustil

Od začiatku vojny 7. októbra 2023 Izrael ešte viac sprísnil dovoz potravín do Gazy. V marci 2025 zaviedol úplnú blokádu, ktorá trvala takmer tri mesiace. A hoci pod medzinárodným tlakom v máji otvoril hranice pre obmedzené množstvo kamiónov, zároveň nahradil distribučný systém OSN kontroverznou americkou Humanitárnou nadáciou pre Pásmo Gazy (GHF).

Podľa správy BBC má GHF len štyri distribučné miesta rozmiestnené v militarizovaných zónach. Každý Palestínčan, ktorý chce pomoc, musí prejsť kilometre cez nebezpečné oblasti, často pod paľbou vojenských jednotiek.

OSN od mája eviduje takmer 1 000 Palestínčanov zabitých v okolí týchto miest. Mnohí boli podľa svedkov zastrelení izraelskom armádou, keď sa snažili dostať k múke alebo vode.

„Vyšli sme po múku. Brat ju niesol. Zastrelili ho, ani sa neobzrel,“ spomína sedemnásťročný mladík, ktorý z miesta odniesol len krvavý vak.

Potraviny v cene zlata

Denná kapacita potrebná na zamedzenie hladomoru je 600 kamiónov. V týchto dňoch prejde hranicou len polovica z nich, aj tie sú však čoraz častejšie terčom rabovania vyhladovaných Palestínčanov. Hoci Izrael tvrdí, že pomoc unáša Hamas, viaceré správy, vrátane internej analýzy americkej vlády, hovoria jasnou rečou - väčšinu prepadov páchajú zúfalé davy hladujúcich ľudí.

„Niektorí si berú len toľko, koľko unesú. Iní, tí organizovanejší, to predávajú ďalej za astronomické sumy,“ hovorí dobrovoľníčka z humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc.

Denník The New York Times pred niekoľkými týždňami zverejnil prehľad cien základných potravín v Pásme Gazy. Pred vojnou stál kilogram cukru 89 centov, minulý mesiac však už 106 dolárov. Kilogram zemiakov stál pred vojnou 59 centov, teraz 30 dolárov. Vrece múky s hmotnosťou 25 kilogramov sa pred vojnou predávalo za desať dolárov, v júli už zaň bolo treba zaplatiť 305 dolárov.

Čítajte viac

Hlad horší ako popáleniny, jeden detský psychiater pre Pásmo Gazy. Americká lekárka opísala, s čím lekári bojujú

Západ stráca trpezlivosť

„Nemôžeme dovoliť, aby táto situácia pokračovala beztrestne,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa neho má Izrael ako okupačná mocnosť povinnosť zabezpečiť prístup k potravinám a zdravotnej starostlivosti.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy zašiel ešte ďalej: „Odmietnutie Izraela povoliť dostatočný prísun pomoci do Gazy spôsobilo túto katastrofu. Je to morálne pohoršenie.“

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk varoval, že používanie hladomoru ako vojenskej stratégie je vojnovým zločinom. „Úmrtia, ktoré z toho vyplývajú, sa môžu rovnať úmyselnému zabíjaniu civilistov,“ zdôraznil.

Premiér Benjamin Netanjahu už viackrát oficiálne zopakoval, že za hlad v Gaze nesie zodpovednosť Hamas a neschopnosť medzinárodných organizácií. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí označilo vyhlásenie IPC za „vykonštruovanú propagandu“ a armádna zložka Cogat tvrdí, že správa „zmenila globálne štandardy a ignoruje vlastné kritériá“.

IPC tieto tvrdenia odmieta. Zdôrazňuje, že všetky použité metodiky sú dlhodobo platné a uznávané aj Organizáciou spojených národov. Kritika Izraela, že informácie čerpá od Hamasu, je preto podľa expertov bezdôvodná. Údaje z ministerstva zdravotníctva v Gaze sa počas celej vojny považovali za spoľahlivé.

Masívna invázia do Gazy

Napriek hladu a veľkému počtu civilných obetí sa Tel Aviv pripravuje na ďalšiu fázu invázie do mesta Gaza. Na operáciu boli povolané desaťtisíce záložníkov, ktorý nariadili okamžitú evakuáciu obyvateľov. Podľa OSN by úplná kontrola Izraela nad mestom vyhnala z domovov viac než milión ľudí. Ľudí, ktorí už dnes žijú v ruinách, bez vody a jedla.

Dve z najväčších svetových organizácií, UNICEF a WHO, varujú, že ak Izrael spustí ofenzívu v oblastiach už zasiahnutých hladomorom, následky budú katastrofálne.

„Mnoho ľudí – najmä choré a podvyživené deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím – sa možno nebudú môcť evakuovať,“ uvádza sa v ich spoločnom vyhlásení s tým, že eskalácia bojov v meste by mohla viesť k zvýšenej mortalite medzi najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva.

Pozrite si reportáž o situácii v Pásme Gazy: