Slováci vo veľkom odišli do predčasného dôchodku, štát to vyjde draho. RRZ varuje pred škodou 1,5 miliardy eur
Predčasný dôchodok bol v rokoch 2023 a 2024 mimoriadne výhodný. Aj preto ho využilo vyše 60-tisíc ľudí, teda oveľa viac než po iné roky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že tento masový odchod zo zamestnania zaťaží verejné financie: len za rok 2024 zvýšil deficit takmer o pol miliardy eur a do roku 2031 bude celková strata vyše 1,5 miliardy.
Podľa rady to spôsobili kombinácia štedrej prvej valorizácie pri priznaní dávky a voľných pravidiel odchodu po 40 odpracovaných rokoch.
Čo sa stalo a prečo to bolí rozpočet
RRZ vyčíslila, že novým predčasným dôchodcom sa v rokoch 2023–2024 trvalo navýšili priznania o približne 110 až 160 eur mesačne. Kľúčovým motorom bola tzv. prvá valorizácia - mechanizmus, ktorý pri priznaní dôchodku pridáva k výpočtu aj nedávnu infláciu.
„Prvá valorizácia dôchodkov, ktorá sa v dnešnej podobe uplatňuje od roku 2009, je dlhodobo nesystémovo (a nespravodlivo) nastavená, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku,“ píše RRZ.
Kombinácia šokovo vysokej inflácie po energokríze a legislatívneho uvoľnenia pri predčasných penziách (nižšie krátenie a možnosť odchodu bez väzby na dôchodkový vek pri splnení 40 rokov) spravila z predčasného dôchodku „najlepšiu ponuku na trhu“. Aj po sprísnení pravidiel od mája 2024 ostal záujem zvýšený.
Máme ešte zhruba 10 rokov, varuje Šuster z RRZ. Slovensko so súčasným dlhom smeruje k scenáru, z ktorého sa samo nevymotá
Z detailných dát Sociálnej poisťovne RRZ identifikovala 61,2-tisíca nových poberateľov predčasných penzií v rokoch 2023–2024. Rekordnú vlnu priniesli najmä november a december 2023, menšia prišla v máji 2024 (pred sprísnením) a tretia znova v decembri 2024.
Až 63 % nových poberateľov malo do riadneho dôchodkového veku menej než dva roky. Ide teda o skupinu, ktorá by si vedela požiadať aj bez legislatívnej novinky, no motivovala ju štedrá valorizácia pri priznaní.
Chýbajú desiatky tisíc ľudí
RRZ upozorňuje, že silná motivácia opustiť trh práce spôsobila citeľný výpadok pracovnej sily. „V roku 2024 predstavovali trvalé odchody z trhu práce v dôsledku predčasných dôchodkov negatívny príspevok až 22-tisíc osôb (priemer za všetky mesiace),“ konštatuje komentár. Najviac zasiahlo priemysel, obchod a dopravu.
Firmám sa výpadok dlhoročných kmeňových zamestnancov nepodarilo nahradiť ani vyšším náborom cudzincov, ani agentúrnych pracovníkov. Podľa RRZ bude efekt doznievať do roku 2027 a celkom vymizne až okolo roku 2031.
Účet pre verejné financie
Predčasné penzie podľa RRZ stáli štát dvojnásobne – spôsobili vyššie výdavky a nižšie príjmy. Do roku 2031 rada odhaduje:
- +896–897 mil. eur dodatočných výdavkov na predčasné penzie,
- –776 mil. eur menej na daniach a odvodoch (nevyužitý fiškálny potenciál),
- len čiastočné kompenzácie v podobe úspor na iných dávkach (159 mil. eur).
„Celkový čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 mld. eur bez úrokových nákladov,“ píše RRZ, pričom najhorší rok bol 2024 s príspevkom k deficitu 499 mil. eur (vrátane úrokov). Hoci vplyv na ročný deficit bude slabnúť a po roku 2031 zmizne, hrubý dlh zostane trvalo vyšší približne o 1 % HDP.
Koniec starým tabuľkám. Vek odchodu do dôchodku sa bude určovať každý rok nanovo, ale nie všetkým
RRZ zdôrazňuje, že jadrom problému je prvá valorizácia novopriznaných dôchodkov, ktorá dvojmo premieta infláciu - raz cez aktuálnu dôchodkovú hodnotu a druhý raz priamo pri priznaní. V „normálnych“ časoch nízkej inflácie to nebol problém. Keď však inflácia vyskočí, mechanizmus vytvára trvalé, medzigeneračne nespravodlivé rozdiely a podkopáva neutralitu systému.
Odporúčanie RRZ
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navrhuje odstrániť prvú valorizáciu pri priznávaní nových dôchodkov a upraviť metodiku štandardnej valorizácie tak, aby na seba obdobia nadväzovali bez dvojnásobného zohľadnenia inflácie.
Zároveň podporuje úpravy, ktoré zjednocujú krátenie predčasných penzií na 0,5 % za 30 dní a viažu počet potrebných odpracovaných rokov na vývoj dôchodkového veku.