Odborníci pre ta3: To, čo jazdilo po námestí v Číne, nemusí byť vôbec funkčné. Fico účasťou vytrháva Slovensko zo Západu
Na Námestí nebeského pokoja v Pekingu sa konala jedna z najväčších vojenských prehliadok posledných rokov. Čínske vedenie ňou oslávilo 80. výročie konca druhej svetovej vojny v Pacifiku. Po boku prezidenta Si Ťin-pchinga stáli Vladimir Putin a Kim Čong-un, no na tribúne nechýbal ani slovenský premiér Robert Fico, jediný zástupca Európskej únie.
V relácii Téma na ta3 prehliadku zhodnotili odborník na zbrane a vojenskú techniku Juraj Kuruc a exminister zahraničných vecí a analytik GLOBSECU Miroslav Wlachovský.
Demonštrácia moci a otázniky okolo techniky
Podľa Kuruca nemožno podobné podujatia vnímať len ako oslavu historických udalostí. „Vojenské prehliadky zo svojho princípu nikdy nie sú len vojenské prehliadky. Vždy je tam zakomponovaný element demonštrácie sily,“ povedal. Tento rok pochodovalo v Pekingu vyše 12-tisíc vojakov a príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Kuruc upozornil, že Čína predstavila množstvo noviniek vrátane podmorských bezpilotných dronov, bombardovacích lietadiel či interkontinentálnych balistických striel. Zároveň však zdôraznil, že nie je jasné, do akej miery ide o reálne funkčný arzenál.
„To, čo jazdí po tomto námestí, nemusí byť vôbec funkčné,“ povedal s odkazom na známe príklady, keď prehliadková technika neskôr na bojisku chýbala.
Podľa neho je cieľom predovšetkým domáce publikum. „Tá symbolika nie je namierená na nás. Je to namierené na domácich čínskych konzumentov. Pozrite, akí sme skvelí. Pozrite, akí sme veľkí. Toto je Čína. Naspäť ako veľmoc,“ dodal.
Multipolarita a nerovný vzťah s Ruskom
Wlachovský vníma prehliadku ako otvorené hlásenie sa Číny k veľmocenskému postaveniu. „Je to klasická prehliadka moci a ukážka toho, že Čína je mocnosť, má vyspelú armádu, vyspelú zbrojnú techniku a je pripravená či na obranu, či na útok podľa toho, ako potrebuje,“ uviedol.
Zároveň poukázal na asymetriu vo vzťahu Pekingu a Moskvy. „Dnes v podstate ruský prezident (Vladimir Putin) chodí do Číny ako ten, ktorý od Číny niečo potrebuje. Nie je to rovný vzťah,“ povedal. Podľa neho Rusko potrebuje najmä techniku a ekonomickú podporu, aby zvládlo dôsledky vojny na Ukrajine. Čína však podľa neho balansuje a priamym dodávkam smrtonosných zbraní sa zatiaľ vyhýba, pretože by čelila sankciám.
Fico na tribúne vyvolal kritiku
Najväčšiu diskusiu vyvolala prítomnosť slovenského premiéra. Robert Fico argumentoval, že sa zúčastnil na všetkých významných oslavách konca druhej svetovej vojny – v Spojených štátoch, Veľkej Británii, Rusku aj v Číne. Podľa Wlachovského však poslal do sveta nešťastný signál. „Účasť slovenského premiéra na tomto nie je vhodná. A nie je v záujme Slovenskej republiky,“ povedal.
Bývalý minister upozornil, že takýto krok môže oslabiť dôveru spojencov. „Slovensko sa takto vytrháva zo spoločenstva západných štátov, pretože sa tam prerušuje dôvera,“ uviedol a dodal: „Robert Fico vytrháva Slovensko zo Západu. Je to viac ako evidentné.“
Bizarné návrhy a multipolárny obraz
Wlachovský spochybnil aj Ficom načrtnutú predstavu, že by presviedčal americkú firmu Westinghouse, aby do výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach prizvala ruské spoločnosti. „To bol čistý bizár. (…) Toto nie je práca premiéra, akože vybavovať spojenia pre firmy. Však to si vybavia sami,“ povedal.
Exšéf slovenskej diplomacie na záver doplnil, že Peking chce prehliadkou demonštrovať, že svet smeruje k multipolarite. To však podľa neho nie je realita, ale obraz, ktorý má podporiť čínske ambície. Kuruc dodal, že obavy z masívneho arzenálu sú predčasné a netreba ich brať ako dôkaz okamžitej bojovej pripravenosti.
Pozrite si kompletnú epizódu Témy s Jurajom Kurucom a Miroslavom Wlachovským:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"