Prehliadka moci Číny. Svet videl arzenál bombardérov a jadrových striel, Trump naznačil sprisahanie

3.9.2025 07:03 , Aktualizované: 3.9.2025 18:53

Na Námestí nebeského pokoja v Pekingu sa konala veľkolepá vojenská prehliadka. Čínske oslavy 80. výročia konca 2. svetovej vojny sprevádzali silné odkazy aj diplomatické odkazy zo sveta.

Varovanie pred vojnou a mierom

Ľudstvo opäť čelí voľbe medzi mierom a vojnou, medzi dialógom a stretom.

Podľa agentúry AFP to povedal čínsky prezident Si Ťin-pching v prejave, ktorým otvoril vojenskú prehliadku na pekinskom námestí Tchien-an-men, ktorá bola súčasťou čínskych osláv 80. výročia konca 2. svetovej vojny.

Prehliadke z tribúny prizerali okrem čínskych predstaviteľov a vojnových veteránov aj viacerí zahraniční hostia.

Zábery čínskej stanice CCTV zachytili čínskeho prezidenta, ako stojí na tribúne medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Slávnostný začiatok ceremónie

Ceremónia sa začala 80 salvami z diel, po ktorých nasledovala štátna hymna Pochod dobrovoľníkov.

Tá pochádza z roku 1935 z prvých rokov odporu proti invázii japonských síl, napísala agentúra AP. Putin s Kimom odprevadili Siho k tribúne s výhľadom na námestie, potriasli si rukou s piatimi veteránmi a čínsky prezident potom začal prejav.

Posolstvo Si Ťin-pchinga

„Veľké obrodenie čínskeho národa je nezastaviteľné,“ povedal podľa AFP Si s odkazom na slogan používaný čínskou komunistickou stranou.

Anketa

Ako vnímate odkaz čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na vojenskej prehliadke v Pekingu?

Je to dôležité varovanie – svet sa skutočne nachádza medzi vojnou a mierom.
- %
Je to skôr propaganda – Čína využíva oslavy na ukázanie svojej sily.
- %
Je to neutrálne gesto – podobné prejavy patria k takýmto podujatiam.
- %
Celkovo hlasov: 161

„Dnešná Čína je silná, nikoho sa nebojí a je pripravená prevziať vedúcu rolu vo svete,“ citovala AP prezidentove slová. Strategickou oporou obrodenia národa musí byť podľa neho čínska armáda, ktorej úlohou je chrániť suverenitu a zjednotenie krajiny.

Podľa agentúry tým narážal na Taiwan, na ktorý si Peking robí nárok.

Reakcia Donalda Trumpa

Na Siov prejav okamžite reagoval americký prezident Donald Trump, ktorý na svojej sociálnej sieti Truth Social položil otázku, či Si spomenie aj americkú podporu a obete v boji za čínsku slobodu počas druhej svetovej vojny.

Čínskemu prezidentovi aj „úžasnému čínskemu ľudu“ Trump následne poprial krásny deň osláv.

„Vyjadrite, prosím, moje vrúcne pozdravy Vladimirovi Putinovi a Kim Čong-unovi, s ktorými intrigujete proti Spojeným štátom,“ zakončil Trump svoj odkaz.

Kremeľ dúfa, že Trump žartoval

Kremeľ vyjadril nádej, že výrok Trumpa o konšpirovaní lídrov bol myslený len ako žart.

„Myslím, že (Trump) ironicky povedal, že títo traja (lídri) údajne spriadajú sprisahanie proti Spojeným štátom,“ povedal poradca Kremľa Jurij Ušakov pre ruskú štátnu televíziu.

Inšpekcia jednotiek a moderné zbrane

Prehliadku, ktorá trvala okolo 90 minút, otvorili vojaci, ktorých inšpekciu vykonal Si. Z otvorenej limuzíny zdravil nastúpené jednotky, ktoré mu odpovedali zvolaním „Slúžime ľudu!“.

Okrem príslušníkov armády a námorníctva bola podľa AP prítomná aj kybernetická jednotka, ktorá má na starosti informačnú bezpečnosť, a informačná podporná jednotka, ktorá má budovať sieťové informačné systémy na podporu bojovej pripravenosti armády.

Demonštrácia vojenskej sily

Čínska armáda podľa AP ukázala pozemné, námorné a vzdušné strategické zbrane, jadrové a balistické strely, hypersonické rakety určené na ničenie lodí na mori, prieskumné, útočné a podvodné drony vrátane typu AJX-002, ktorý vyzerá ako dlhá úzka ponorka, alebo nové medzikontinentálne balistické rakety DF-61 schopné niesť jadrové hlavice.

Nad divákmi potom preleteli stíhacie lietadlá typu J-16D, J-20 či J-35A, vrtuľníky a strategické bombardéry H-6N. Pri ukončení prehliadky bolo nad námestím vypustených 80 000 holubíc, dodala agentúra Reuters.

Kto prišiel a kto chýbal

Vojenskej prehliadky sa okrem iných zúčastnili bieloruský vodca Alexandr Lukašenko, veliteľ barmskej junty Min Aun Hlain, iránsky prezident Masúd Pezeškján, indonézsky prezident Prabowo Subianto, vietnamská hlava štátu Luong Cuong či prezident Kuby Miguel Díaz-Canel.

Prišli tiež slovenský premiér Robert Fico a srbský prezident Aleksandar Vučić. Medzi hosťami naopak neboli vysokí predstavitelia USA, západnej Európy, Japonska, Indie ani Južnej Kórey.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"