Merkelovej výrok „Zvládneme to!“ stále rozdeľuje nemeckú spoločnosť. Dokázali sa domáci s miliónmi migrantov vyrovnať?
Pred desiatimi rokmi predniesla vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová najznámejšiu vetu celej svojej politickej kariéry: „Zvládneme to!“ Chcela tým vtedy upokojiť obyvateľov svojej krajiny, do ktorej smerovali stovky tisíc utečencov zo Sýrie a ďalších krajín.
Tri slová vety „Wir schaffen das!“ sa stali symbolom utečeneckej krízy a Merkelovej vyniesli obdiv, kritiku i otvorenú nenávisť. Po desiatich rokoch sa Nemci zhodnú, že vtedajšie udalosti boli prelomové. Na tom, či Nemecko výzvy spojené s prijatím a integráciou stoviek tisíc migrantov zvládlo, však zhoda nepanuje.
Osudové leto 2015
V lete 2015 vrcholila v Európe migračná kríza. Na kontinent dorazili státisíce ľudí, z veľkej časti išlo o utečencov zo Sýrie, ktorú od roku 2011 zmietala vojna. Drvivá väčšina utečencov sa vydala do Nemecka. V nedeľu uplynie desať rokov od momentu, keď Merkelová vystúpila na tradičnej letnej tlačovej konferencii a v snahe uistiť svojich spoluobčanov predniesla vetu: „Wir schaffen das!“ Do Nemecka napokon prišlo v rokoch 2015 až 2016 hľadať ochranu a lepší život 1,1 milióna ľudí.
Po desiatich rokoch je Merkelová presvedčená, že ju čas dal za pravdu. „Je to, samozrejme, proces. Ale doteraz sme toho zvládli veľa,“ povedala tento týždeň bývalá kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Svoje rozhodnutie prijať stovky tisíc ľudí neľutuje, podľa svojich slov však inú možnosť nemala. „Neviem si predstaviť, že by sme namiesto toho nasadili na hraniciach vodné delá a povedali: Teraz vás neprijmeme,“ uviedla.
Merz: Nezvládli sme to
Nie všetci však v Nemecku súhlasia s tým, že sa krajina dokázala so situáciou úspešne vysporiadať. K hlavným kritikom migračnej politiky svojej predchodkyne patrí súčasný kancelár Friedrich Merz, ktorý bol dlho straníckym rivalom Merkelovej a na čelo CDU sa prebojoval až po jej odchode do politického dôchodku.
„O desať rokov neskôr vieme, že sme to v oblasti, ktorú mala na mysli, zjavne nezvládli,“ povedal Merz v polovici júla. Okrem kancelára sú kritickí aj niektorí ďalší členovia konzervatívnej únie CDU / CSU. „Od roku 2015 k nám prišlo 6,5 milióna ľudí a menej ako polovica má dnes prácu. To je myslím - mierne povedané - neuspokojivé,“ uviedol napríklad tento týždeň generálny tajomník CDU Carsten Linnemann.
Pomáhali dobrovoľníci
Pomôcť situáciu zvládnuť sa spočiatku snažili predovšetkým dobrovoľníci. Patrili k nim aj Diana Hennigesová z berlínskej organizácie Moabit hilft a Ulrike Lessigová z organizácie Be an Angel. V rozhovore s ČTK a ďalšími zahraničnými novinármi v Berlíne sa zhodli, že sa Nemecko popasovalo s výzvou dobre a v procese sa aj veľa naučilo. „Pomoc utečencom je teraz oveľa profesionálnejšia,“ myslí si Hennigesová. Vidieť to bolo podľa nej predovšetkým pri starostlivosti o utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny v roku 2022.
Podľa Hennigesovej aj Lessigovej však často pomoc utečencom organizácie poskytovali a poskytujú napriek úradom, a nie s ich pomocou. Zhodujú sa, že najväčšou prekážkou ich práce bola a je povestná nemecká byrokracia. Politici potom podľa nich namiesto podpory často tému migrácie využívajú, aby získali politické body a rozdeľovali spoločnosť. „Neustále vyťahovanie migrácie ako témy len odvádza pozornosť od skutočných problémov,“ tvrdí Hennigesová.
Podľa sociológa Jonasa Wiednera z Berlínskeho vedeckého centra pre sociálny výskum (WZB) využila migračnú krízu roku 2015 v politike predovšetkým strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú v máji nemecká civilná kontrarozviedka označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú. „Jej konsolidácia súvisí priamo s rokom 2015. Neskôr sa ďalej radikalizovala,“ povedal v rozhovore s ČTK.
AfD volia na miestach, ktorých sa kríza nedotkla
Paradoxom pritom podľa Wiednera je, že AfD volia ľudia najčastejšie v miestach, ktorých sa migračná kríza toľko nedotkla. V prieskumoch má teraz strana okolo 25 percent hlasov a podľa niektorých by dokonca voľby vyhrala. Pred desiatimi rokmi sa pritom pohybovala v prieskumoch pod päťpercentnou hranicou. Aj bývalá kancelárka Merkelová dnes priznáva, že jej rozhodnutie prispelo k nárastu podpory AfD. Dodáva ale, že keď úrad v roku 2021 opúšťala, mala strana okolo desiatich percent. „Dnes je dvakrát taká silná,“ povedala.
Nemecká spoločnosť je teraz voči migrácii skeptickejšia. Ukázali to okrem iného aj februárové predčasné voľby, pred ktorými víťazná CDU / CSU sľubovala sprísnenie migračnej a azylovej politiky. Podľa sociológa Wiednera pritom Nemecko nepotrebuje menej, ale viac migrácie, aby si zachovalo svoj blahobyt. Už teraz v krajine pritom chýbajú stovky tisíc kvalifikovaných pracovných síl. Politici by tak podľa neho mali pracovať skôr na tom, aby spoločnosť migrantov viac akceptovala, ako aby ich démonizovali.
Na tzv. migračné raňajky sa pripojilo aj Nemecko, pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"