AfD sa ocitla na zozname extrémistov. Kontrarozviedka ju označila za hrozbu pre demokraciu, strana sa bráni
Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý pôsobí ako nemecká civilná kontrarozviedka, v piatok (2. 5.) oficiálne označil Alternatívu pre Nemecko (AfD) za stranu s preukázateľne pravicovými extrémistickými ambíciami.
Úrad vo svojom vyhlásení zdôvodnil zmenu hodnotenia tým, že sa potvrdili podozrenia, že strana podniká kroky proti slobodnému a demokratickému poriadku krajiny.
Kontrarozviedka pritvrdila
Spolupredsedovia strany Tino Chrupalla a Alice Weidelová považujú rozhodnutie kontrarozviedky za politicky motivované a za vážny úder demokracii. Vo vyhlásení na sociálnej sieti X uviedli, že AfD sa bude proti tejto hanbe brániť na súde. AfD, ktorá bola doteraz v hľadáčiku kontrarozviedky ako podozrivá z krajne pravicových aktivít, sa po februárových predčasných voľbách stala druhou najväčšou politickou silou v Bundestagu.
„BfV k tomuto záveru dospela po intenzívnom a dôkladnom odbornom skúmaní,“ uviedla kontrarozviedka k zmene hodnotenia. Odvolávala sa okrem iného na rozhodnutia správnych súdov v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré opakovane potvrdili, že BfV môže považovať celú AfD za podozrivú z krajne pravicových aktivít, pretože existujú náznaky, že snahy strany sú namierené proti demokratickému poriadku. „Tieto indície sa pri ďalšom spracovaní potvrdili a v podstatných častiach sa stali istými,“ dodala kontrarozviedka.
Politici rozhodnutie vítajú
„AfD predstavuje etnickú koncepciu, ktorá diskriminuje celé skupiny obyvateľstva a považuje občanov migrantského pôvodu za Nemcov druhej kategórie,“ komentovala rozhodnutie kontrarozviedky podľa agentúry Reuters nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. Dodala, že etnické postoje AfD sa odrážajú v rasistických výrokoch, najmä tých o prisťahovalcoch a moslimoch.
Podľa agentúry DPA Faeserová očakáva, že nové hodnotenie AfD nezávisle preskúmajú súdy. Strana sa v minulosti opakovane pokúšala dosiahnuť, aby súdy zabránili kontrarozviedke, ako aj regionálnym spravodajským službám v jej monitorovaní a hodnotení, nikdy však neuspela. Faeser uviedol, že nové hodnotenie vykonal BfV bez akéhokoľvek politického vplyvu alebo tlaku a že výsledky sú zhrnuté v 1 100-stranovej správe.
Odchádzajúci spolkový kancelár Olaf Scholz varoval pred unáhleným pokusom o zákaz AfD. „Myslím si, že ide o záležitosť, ktorá sa nedá lámať cez koleno,“ povedal Scholz podľa agentúry DPA. Poznamenal, že predchádzajúce žiadosti na ústavný súd boli neúspešné. Dodal, že on sám je proti akýmkoľvek unáhleným krokom. „Preto nebudem hovoriť, že by sme to mali urobiť,“ povedal. Dodal však, že nárast popularity AfD ho ako občana, kancelára a poslanca Bundestagu znepokojuje.
Marie-Agnes Strack-Zimmermannová, vplyvná politička liberálnych slobodných demokratov (FDP) a poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá do minulého roka predsedala parlamentnému výboru pre obranu, rozhodnutie kontrarozviedky privítala. „AfD nie je protestná strana, ale pravicové extrémistické hnutie, ktoré chce zničiť náš slobodný a demokratický systém,“ povedala pre tlačovú agentúru DPA.
Strana hovorí o politickom útoku
Spolupredsedovia AfD Chrupalla a Weidel upozornili, že oznámenie prišlo v čase, keď vládu sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza delia štyri dni od odovzdania moci a keď civilná kontrarozviedka nemá žiadneho šéfa. Dodali, že skoršie súdne rozhodnutia, podľa ktorých je AfD podozrivá z krajne pravicových aktivít, tiež ešte nie sú právoplatné. „A napriek tomu je len krátko pred zmenou vlády AfD ako opozičná strana verejne diskreditovaná a kriminalizovaná,“ uviedli Chrupalla a Weidel.
Šéf bavorskej organizácie strany Stephan Protschka pre denník Bild povedal, že rozhodnutie je smiešne. "AfD je najsilnejšia strana, počet našich členov letí nahor. Toto je ďalší pokus zdiskreditovať AfD," povedal. Protschka sa zrejme odvolával na nedávny prieskum agentúry Forsa pre RTL a n-tv, podľa ktorého sa AfD stala najsilnejšou stranou. Porazila pritom aj konzervatívnu úniu CDU/CSU nastupujúceho kancelára Friedricha Merza.
V októbri minulého roka bývalý šéf spravodajskej služby Thomas Haldenwang na verejnom vypočutí v parlamente oznámil, že kontrarozviedka do konca roka predloží nové hodnotenie AfD. Kontrarozviedka ho však predložila až teraz.
Kontroverzné postoje k nacizmu a migrácii
AfD, ktorú ostatné parlamentné strany označujú za populistickú až krajne pravicovú, sa teší značnej popularite najmä vo východnom Nemecku. V Durínsku, Sasku a Sasku-Anhaltsku ju štátna kontrarozviedka eviduje ako stranu s preukázateľne extrémistickými ambíciami, zatiaľ čo vo viacerých ďalších regiónoch je podozrivá z krajne pravicových aktivít.
Pre jej kontroverzné postoje k nacistickej minulosti Nemecka a vyhranené názory na migráciu, moslimov a menšiny chcú niektorí spolkoví poslanci, aby AfD zakázal ústavný súd. Na podobný krok, ktorý má podľa médií len malú šancu na úspech, vyzývajú aj rôzne aktivistické organizácie.
Zatiaľ čo Scholz neodporúča uponáhľať prípadný proces zákazu AfD, bývalý vládny komisár konzervatívcov pre východné Nemecko Marco Wanderwitz v piatok vyzval na čo najrýchlejšie konanie. Pre denník Rheinische Post povedal, že spolková vláda, Bundestag a Bundesrat, ktorý zastupuje nemecké regióny, musia teraz iniciovať príslušný proces vedúci k zákazu na ústavnom súde.