Prielom v hľadaní života: NASA hlási objav unikátneho systému planét

Astronómovia objavili vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od Zeme unikátnu sústavu so siedmimi planétami, z ktorých tri ležia v takzvanej obývateľnej zóne.

Na planétach môže byť voda

Novonájdený systém je rekordný nielen čo sa týka počtu planét, ktoré sa veľkosťou podobajú Zemi, ale má tiež najviac planét, na ktorých povrchu by sa mohla vyskytovať voda v kvapalnom stave. Za určitých podmienok by voda mohla byť na všetkých siedmich planétach. Oznámilo to Európske južné laboratórium.

"Je to úžasný planetárny systém - nielen tým, koľko planét sme v ňom našli, ale hlavne preto, že sú všetky prekvapivo podobné Zemi," uviedol Michaël Gillon, ktorý o objave s tímom vedcov z ESO a z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír informoval v odbornom časopise Nature.

Medzinárodný tím astronómov vedený Gillonom už vlani oznámil objavenie troch potenciálne obývateľných planét obiehajúcich okolo hviezdy s katalógovým označením Trappist-1. Následne vedci svoje pozorovania zintenzívnili a postupne zistili ďalšie zaujímavosti, vrátane toho, že planét je tam viac.

V súhvezdí Vodnára

Systém sa nachádza v súhvezdí Vodnára. Jeho materskou hviezdou je mimoriadne chladný červený trpaslík Trappist-1, okolo ktorého obieha sedem zistených planét. Najmenej šesť z nich je podľa vedcov veľkosťou i teplotami na povrchu porovnateľných so Zemou. Trappist-1 je drobnou hviezdou, má asi len osem percent hmotnosti Slnka.

"Trpasličie hviezdy, ako je Trappist-1, vydávajú podstatne menej energie než Slnko. Pokiaľ na povrchu planét v takom systéme má existovať kvapalná voda, musia obiehať na oveľa bližších obežných dráhach ako v prípade slnečnej sústavy," vysvetlil spoluautor štúdie Amaury Triaud. A práve táto podmienka je u tejto sústavy splnená.

Obiehanie okolo červeného trpaslíka

Z pozorovaní a analýz vyplýva, že všetky zistené planéty sú veľkosťou podobné Zemi a Venuši, prípadne sú len o málo menšie, a prinajmenšom šesť planét sú kamenné telesá. Ich obežné dráhy sú podobné obežným dráham veľkých mesiacov Jupitera, takže sú oveľa menšie než v prípade dráhy Merkúra okolo Slnka.

Na povrch planét hviezdy Trappist-1 tak dopadá porovnateľné množstvo energie ako na vnútornej planéty slnečnej sústavy, teda aj Zem. Klimatické modely naznačujú, že prvé tri planéty červeného trpaslíka sú príliš horúce, aby sa na nich mohla v kvapalnom skupenstve vyskytovať voda, hoci nie je vylúčené, že na malej časti povrchu skutočne je, a posledná planéta je zrejme zase príliš chladná.

Svätý grál lovcov exoplanét

Za skutočný svätý grál lovcov extrasolárnych planét, teda planét mimo slnečnú sústavu, sú považované zostávajúce tri telesá, ktoré zaujímajú v systéme štvrtú až šiestu pozíciu. Na ich povrchu by mohli byť oceány. Podľa ESO sa tak Trappist-1 stane veľmi významným cieľom budúcich výskumov.

Vďaka novej generácii prístrojov, ako sú napríklad ďalekohľad E-ELT (Európsky extrémne veľký ďalekohľad) či kozmický teleskop JWST (Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba), bude podľa astronómov možno pátrať nielen po vode, ale aj po dôkazoch existencie života na týchto planétach.

Astronómovia vlani s objavom planéty približne s hmotnosťou Zeme obiehajúcou v obývateľnej zóne okolo hviezdy Proxima Centauri, ktorá je tiež červeným trpaslíkom, upozornili, že červení trpaslíci môžu vyžarovať intenzívne röntgenové a ultrafialové žiarenie. To môže predstavovať jeden z problémov pre prípadnú prítomnosť života na spomínané planéte Proxime b.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá