Svet balansuje na hrane. Toto je päť oblastí, kde môže v najbližších rokoch vypuknúť aj jadrový konflikt
Geopolitické napätie vo svete narastá. Podľa analytikov existuje päť oblastí, kde môže v najbližších piatich rokoch vypuknúť vojna s následkami ďaleko presahujúcimi hranice jednotlivých štátov.
Osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny sa svet opäť ocitá v období neistoty, keď aj malé incidenty môžu prerásť do veľkých vojen.
Ako upozorňuje portál Politico, okrem Blízkeho východu existuje päť vysokorizikových konfliktov, ktoré by sa mohli v najbližších rokoch rozvinúť a mohli by mať hlboké vojenské, ekonomické alebo geopolitické dôsledky.
India a Pakistan
Vzťahy medzi Indiou a Pakistanom sú poznačené desaťročiami sporov o oblasť Džammú a Kašmír. Začiatkom mája sa napätie prudko vystupňovalo po teroristickom útoku, keď obe krajiny spustili raketové útoky na vojenské základne. Hoci sa podarilo uzavrieť prímerie, išlo o najvážnejší stret za posledné desaťročia.
Pakistan má približne 170 jadrových hlavíc, India o niečo viac. Odborníci varujú, že akýkoľvek incident môže prerásť do eskalácie, pri ktorej by obidve strany uvažovali nad použitím jadrových zbraní. Následky by neboli len v širšom regióne – rádioaktívny spad a environmentálne dôsledky by zasiahli ľudí po celom svete. Podľa štúdie Rutgers University z roku 2019 by výsledný hladomor postihol „milióny, ba dokonca miliardy ľudí“.
(Ne)pravdepodobnosť konfliktu: Konflikt medzi Indiou a Pakistanom má podľa expertov potenciál rýchlo prerásť do nebezpečnej eskalácie. Krátky „zápalný mechanizmus“ a nízky prah pre použitie jadrových zbraní v Pakistane zvyšujú riziko rozsiahleho stretu. Na druhej strane, obe krajiny si uvedomujú, že veľká vojna by bola zničujúca – India sa sústreďuje na konkurenciu s Čínou a rozvoj, Pakistan bojuje s vnútornými povstaniami. Tieto faktory znižujú pravdepodobnosť, že napätie prerastie do totálneho konfliktu.
Čína a Taiwan
Taiwan je považovaný za najvážnejší geopolitický test nadchádzajúcich rokov. Čína sa netají plánmi dostať ostrov pod svoju kontrolu a prezident Si Ťin-pching si stanovil cieľ pripraviť armádu na inváziu do roku 2027. Uvedomuje si tiež, čo Putin videl na Ukrajine – obyvateľstvo ostrova sa od neho vzďaľuje a stráca záujem o zjednotenie s Čínou.
Washington deklaruje podporu Taiwanu, ale vojenský stret dvoch najväčších svetových mocností by mal nepredstaviteľné dôsledky. Obsadenie Taiwanu by nielen posilnilo vplyv Pekingu, ale aj podkopalo dôveru spojencov v USA. Krajiny ako Japonsko či Južná Kórea by mohli začať zvažovať vlastné jadrové zbrojenie. Podľa analytikov by aj obmedzená blokáda alebo obchodná vojna mohla spôsobiť otras na globálnych trhoch a spustiť sériu regionálnych konfliktov.
(Ne)pravdepodobnosť konfliktu: Na jednej strane čínska armáda trpí korupciou, vnútornými čistkami a nedostatkom reálnych bojových skúseností – Peking naposledy viedol vojnu s Vietnamom ešte v roku 1979. Prípadná invázia na Taiwan by patrila k najnáročnejším vojenským operáciám v dejinách sveta a Si Ťin-pching si dobre uvedomuje aj problémy, ktoré Rusko utrpelo pri útoku na Ukrajinu. To všetko môže pôsobiť odstrašujúco. Na druhej strane však Čína intenzívne buduje kapacity, má pravidelné cvičenia a samotný prezident vníma „zjednotenie“ Taiwanu ako kľúčovú súčasť svojho historického odkazu.
Rusko a pobaltské štáty
Estónsko, Lotyšsko a Litva patria k najmenším členom NATO, no ich poloha na hranici s Ruskom z nich robí potenciálny cieľ Moskvy. Experti upozorňujú na hybridné hrozby – kybernetické útoky, sabotáže či „záchranné misie“ na ochranu ruských občanov. Aj malý incident by mohol vyvolať zásah Aliancie a preveriť odhodlanie USA i európskych spojencov.
Útok na Pobaltie by bol pre Kremeľ spôsobom, ako otestovať platnosť článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ak by NATO zlyhalo, Putin by tým mohol podkopať celú bezpečnostnú architektúru Západu. Analytici však pripomínajú, že ruská armáda je vyčerpaná vojnou na Ukrajine a jej schopnosť viesť ďalšie veľké operácie je obmedzená.
(Ne)pravdepodobnosť konfliktu: Riziko ruského útoku na Pobaltie odborníci nevylučujú, keďže Vladimir Putin dlhodobo hovorí o túžbe obnoviť Sovietsky zväz a ruskú ríšu a získať späť krajiny ako Gruzínsko, Moldavsko či Ukrajinu. Pre Kremeľ by úspech v regióne znamenal nielen rozšírenie vplyvu, ale aj oslabenie západného poriadku a dôkaz, že garancie NATO nemusia byť spoľahlivé. Reálna pravdepodobnosť rozsiahlej invázie je však otázna, keďže vojna na Ukrajine už výrazne vyčerpala ruské kapacity. Straty na životoch aj technike sú enormné a obmedzujú schopnosť Moskvy otvoriť ďalší front, čo zatiaľ brzdí jej plány na ďalšiu expanziu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"