VYSVETĽUJEME: Spor Indie a Pakistanu trvá už desaťročia. Ako sa konflikt začal a kto má silnejšiu armádu?
Zabíjanie civilistov, raketové útoky a eskalácia medzi dvoma jadrovými veľmocami. Konflikt o Kašmír je starý desiatky rokov a má korene už v čase rozpadu britského impéria.
Napätie medzi Indiou a Pakistanom opäť na chvíľu prekročilo nebezpečnú hranicu. Po aprílovom útoku ozbrojencov na turistov v indickej časti Kašmíru, pri ktorom zahynulo 26 ľudí, nasledovali masívne raketové údery, výmena paľby cez demarkačnú líniu a aj obvinenia z porušovania medzinárodného práva.
V sobotu 10. mája však obidve krajiny súhlasili s okamžitým prímerím, ktoré sprostredkovali Spojené štáty.
Napätie medzi Indiou a Pakistanom však stúpa a klesá každú chvíľu. Ako ale vlastne tento konflikt vznikol a prečo sa ho geopolitickí rivali už viac ako 75 rokov nevedia vzdať?
Kolonializmus, rozdelenie a prvá vojna
Korene konfliktu siahajú do roku 1947, keď Británia ukončila svoju nadvládu nad indickým subkontinentom a vznikli dva nezávislé štáty: India a Pakistan. Rozdelenie bolo založené najmä na náboženskej línii – Pakistan mal byť domovom pre moslimov, India pre hinduistickú väčšinu. Územie Kašmíru však ostalo otázne.
Podľa britského spravodajského webu BBC mal maharadža Hari Singh, panovník štátu Džammú a Kašmír, možnosť pripojiť sa k jednému z nových štátov, alebo zostať nezávislý. Rozhodol sa pre nezávislosť, no po invázii pakistanských kmeňových jednotiek požiadal o pomoc Indiu a výmenou súhlasil s pripojením k nej. Tento krok sa stal zámienkou pre prvú indo-pakistanskú vojnu.
Delenie územia a trvalé spory
Vojna skončila v roku 1949 rozdelením Kašmíru na dve časti: západná sa dostala pod správu Pakistanu, východná pod kontrolu Indie. Táto hranica sa dnes nazýva Line of Control (LoC) a nie je oficiálne uznanou štátnou hranicou. Oba štáty si dodnes nárokujú celé územie.
Druhá vojna prišla v roku 1965, tretia v roku 1971. Po nej Pakistan stratil svoju východnú časť, z ktorej vznikol samostatný Bangladéš. A v roku 1999 došlo k tzv. Kargilskej vojne – krátkemu, no krvavému stretu o horské územie, ktorého sa zúčastnili aj jadrovo vyzbrojené armády.
Náboženstvo, separatizmus a násilie
Kašmír je jedinou indickou oblasťou s väčšinovo moslimským obyvateľstvom. V indickej časti sa dlhodobo prejavujú separatistické nálady, čo je výsledkom atomizovanej spoločnosti.
„Kašmír je rozdelený podľa kást, tried a náboženstiev,“ vysvetlil pre kanadskú televíziu CBC News profesor Kenneth MacDonald z Torontskej univerzity. V roku 1989 tu tiež prepuklo ozbrojené povstanie proti indickej nadvláde a odvtedy v regióne zahynuli desaťtisíce ľudí.
India pravidelne obviňuje Pakistan z podpory militantných skupín pôsobiacich v Kašmíre. Pakistan to dlhodobo popiera a tvrdí, že poskytuje iba „morálnu a diplomatickú podporu“.
Napätie ešte vzrástlo v roku 2019, keď indická vláda premiéra Naréndra Módího zrušila špeciálny autonómny status indickej časti Kašmíru. Krajina stratila možnosť prijímať vlastné zákony a do regiónu mohli začať prichádzať investori a obyvatelia z iných častí Indie. Tento krok vyvolal hnev mnohých Kašmírčanov a Pakistan ho označil za porušenie medzinárodných dohôd.
Útok, ktorý oživil konflikt
Dňa 22. apríla 2025 došlo k najkrvavejšiemu útoku na civilistov v regióne za posledné dve desaťročia – pri mestečku Pahalgam zahynulo 26 turistov. K zodpovednosti sa prihlásila skupina The Resistance Front, ktorá požaduje nezávislosť Kašmíru. India obvinila Pakistan z podpory tejto skupiny, čo Islamabad rázne odmietol.
Ako informuje spravodajský web Al Jazeera, India odpovedala 7. mája operáciou Sindoor – raketovými útokmi na šesť miest v pakistanskej provincii Pandžáb a v pakistanskej časti Kašmíru. Pakistan uviedol, že pri útokoch zahynulo najmenej 31 ľudí, vrátane detí. Reagoval delostreleckou paľbou, zostrelením indických dronov a útokmi na indické vojenské pozície.
Dve jadrové mocnosti
Podľa nemeckého denníka Deutsche Welle (DW) má India štvrtú najväčšiu armádu na svete – s 1,5 milióna aktívnych vojakov, miliónovými rezervami a rozpočtom 86 miliárd dolárov. Pakistan má armádu o polovicu menšiu, ale jadrový arzenál na rovnakej úrovni – približne 170 hlavíc.
India sa zaviazala k politike „žiadneho prvého úderu“, Pakistan však túto zásadu neuznáva. „Ak by bol nútený do defenzívy, necháva si otvorenú možnosť jadrového útoku ako prvý,“ píše DW.
Mierové rokovania medzi Indiou a Pakistanom sa opakovane začínali a rýchlo končili. V roku 2003 uzavreli prímerie, no diplomatické zblíženie často marili teroristické útoky, napríklad atentát na indický parlament v roku 2001 či útok v Bombaji v roku 2008.
V posledných rokoch podľa BBC turistický ruch v indickej časti Kašmíru síce opäť ožil, no pod povrchom pretrvávala frustrácia, najmä po zrušení autonómie v roku 2019.
Al Jazeera pripomína, že za vyše 75 rokov sa India a Pakistan ocitli vo vojnovom konflikte trikrát, no otázka Kašmíru ostáva nevyriešená. A s každým novým útokom sa šanca na trvalý a stabilný mier zmenšuje.
O útoku na turistov v Kašmíre sa viac dozviete tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"