Hospodársky výkon Slovenska je jedným z najsilnejších v Únii, tvrdí EK

Hospodársky výkon Slovenska je jedným z najsilnejších v Únii, tvrdí EK
Zdroj foto: SITA/Ján Slovák
Európska komisia zverejnila svoju každoročnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch spolu s posúdením pretrvávajúcich nerovnováh a tiež správu o vykonávaní rozpočtovej dohody.

Pokrok členských štátov

Komisia uviedla, že členské štáty EÚ dosahujú pokrok pri plnení individuálnych politických usmernení z minulého roka, ktoré vychádzajú z trojuholníka v podobe oživenia investícií, uskutočňovania štrukturálnych reforiem a zabezpečenia zodpovedných fiškálnych politík.

Posúdenie pokroku členských štátov je súčasťou ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík na úrovni EÚ a je známe ako zimný balík európskeho semestra. Dnešných 27 správ o jednotlivých krajinách (okrem Grécka), obsahuje ročnú analýzu útvarov EK zameriavajúcu sa na hospodárstva členských štátov, poprípade aj posúdenie makroekonomických nerovnováh.

Investičné výdavky rastú

V prípade Slovenska správa EK konštatuje, že hospodársky výkon SR zostáva jedným z najsilnejších v EÚ, keď rast reálneho HDP sa zrýchľoval od roku 2013, pričom investičné výdavky vzrástli nad rámec pred finančnou krízou a motorom rastu bola aj rastúca spotreba domácností. Podľa zimných prognóz EK reálny rast HDP by mal byť okolo 3 % v roku 2017 a vzrásť na úroveň 3,6 % v roku 2018.

Balík prenáša pozornosť na národný rozmer európskeho semestra, po ktorom budú na jar nasledovať odporúčania pre jednotlivé krajiny. Cieľom je poskytnúť dostatočný čas na dialóg s členskými štátmi o európskych a národných prioritách a vo väčšej miere sústrediť pozornosť na zamestnanosť a sociálne otázky.

Podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis uviedol, že analýza ukazuje, že politická stratégia založená na oživení investícií, uskutočňovaní štrukturálnych reforiem a zdravých rozpočtových politikách prináša ovocie. "Musíme pokračovať v nastavenom kurze a naďalej riešiť následky krízy a štrukturálne nedostatky našich hospodárstiev, aby boli odolnejšie," zdôraznil Dombrovskis.

Množstvo nesplácaných úverov

Z analýz o jednotlivých krajinách vyplýva, že vo väčšine členských krajín došlo vďaka hospodárskemu oživeniu k zníženiu nezamestnanosti, hoci sa naďalej nachádzajú na úrovniach spred krízy. Tiež došlo k náprave veľkých deficitov bežného účtu a veľký objem súkromného, verejného a zahraničného dlhu ako podiel hrubého domáceho produktu začal klesať.

Niektoré riziká však pretrvávajú: k úprave vysokého prebytku bežného účtu dochádza len v obmedzenej miere a finančný sektor v niektorých členských štátoch zaťažuje veľký objem nesplácaných úverov. Komisia v novembri 2016 začala hĺbkové preskúmania v prípade 13 členských štátov s cieľom zistiť, či v nich existujú makroekonomické nerovnováhy. V správe sa uvádza, že vo Fínsku v súčasnosti nerovnováha neexistuje.

Nadmerné ekonomické nerovnováhy platia pre Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Chorvátsko, Portugalsko a Taliansko. Ekonomické nerovnováhy podľa EK boli zaznamenané aj v Nemecku, Írsku, Španielsku, Holandsku, Slovinsku a vo Švédsku. Týchto 12 štátov bude naďalej podliehať osobitnému monitorovaniu prispôsobenému stupňu a povahe nerovnováh.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá