Mesežnikov pre ta3: Putin sa nezačal zaoberať otázkou mieru. Aj po dohode môže podniknúť kroky aj voči iným krajinám
Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin sa môžu osobne stretnúť. Bude to snaha o mier, politické gesto alebo pokus o rozbitie jednoty Západu? O tejto téme sme sa rozprávali s politickým analytikom Grigorijom Mesežnikovom.
Po ohlásení ultimáta od Trumpa voči Rusku, ktoré stanovil na 50 dní, sa situácia vyvinula zaujímavým spôsobom. Zároveň dva dni pred vypršaním ultimáta poslal Trump do Moskvy svojho vyslanca Stevena Witkoffa.
Trump možno úprimne chce, aby vojna na Ukrajine skončila, ale jeho ochota dosiahnuť mier „za každú cenu“ je podľa analytika diskutabilná.
Podmienky mieru medzi Ruskom a Ukrajinou
„Rusko tvrdí, že nie sú vytvorené podmienky na skutočné mierové rokovania,“ hovorí Mesežnikov. Jednou z hlavných podmienok, ktoré vyžaduje, je, aby Ukrajina stiahla svoje vojská z území, ktoré Rusko nelegálne anektovalo.
Ide o štyri ukrajinské oblasti, ktoré Moskva považuje za súčasť svojho územia. Ukrajina však s touto požiadavkou nesúhlasí, keďže jej územná celistvosť je neoddeliteľnou súčasťou jej politiky, ktorú Rusko musí rešpektovať.
Napriek tomu, že Trump tvrdí, že by mohol byť mediatórom v rusko-ukrajinskom konflikte, Mesežnikov tvrdí, že stretnutie medzi ním a Putinom nevedie k okamžitému mieru.
„Je možné, že stretnutie môže priniesť nejaké krátkodobé výsledky, ako napríklad dočasné prímerie alebo zastavenie paľby, ale k trvalému mieru môže prísť až vtedy, keď Rusko zmení svoju politiku a akceptuje požiadavky Ukrajiny,“ povedal.
Plánované stretnutie medzi Trumpom a Putinom bude pravdepodobne prebiehať v tajnosti. „Jedno z miest, kde by sa mohlo konať podľa poradcu Putina, sú Spojené arabské emiráty,“ povedal Mesežnikov s tým, že prezident SAE je „priateľom Ruska“.
Môže stretnutie narušiť jednotu Západu?
Podľa odborníka medzi USA a Európou existujú určité rozdiely v prístupe k rusko-ukrajinskému konfliktu. „EÚ je rozhodnejšia a realistickejšia, USA majú tendenciu prijímať viac transakčný prístup,“ myslí si Mesežnikov. Podľa neho nie je záruka, že aj v prípade, keby tento konflikt bol dočasne zmrazený, Rusko nedosiahne to, čo chce.
„Môže tak podniknúť nepredvídateľné kroky aj voči iným krajinám. Ešte stále bude mať vojská na Ukrajine... Európska únia a jednotlivé členské krajiny EÚ a NATO túto možnosť musia brať do úvahy,“ dodal.
Prvé kritické ohlasy už prichádzajú zo strany Maďarska, a to od premiéra Viktora Orbána. Ten tvrdí, že Európa v rokovaniach o mieri na Ukrajine zaspala. „Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz mali ísť spolu do Moskvy alebo si mali niekde dohodnúť stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keďže táto vojna prebieha v Európe,“ odkázal lídrom.
Orbán skonštatoval, že ich stretnutie veľmi dobrá správa. „K prímeriu môže dôjsť len vtedy, ak sa dohodnú,“ podčiarkol.
„Mier príde, ale my (EÚ) budeme v tomto mieri len druhoradí,“ poznamenal Orbán a naliehal, aby sa pred rusko-americkým stretnutím alebo aspoň po ňom uskutočnil samit EÚ.
„(Únia) nemôže sedieť doma ako urazené dieťa... Ak je problém, treba rokovať,“ zdôraznil.
Putin nemá záujem o rokovania so Zelenským
Momentálne sa nezdá, že by bolo reálne, aby sa Putin stretol so Zelenským. „Putin stále odmieta takéto stretnutie. Donald Trump pôvodne navrhoval, aby sa Putin stretol so Zelenským až po stretnutí s ním, ale Putin stále nastavuje podmienky, ktoré Ukrajina neakceptuje,“ dodal politický analytik.
Putin si stanovil pravidlá a to, že Ukrajina musí uznať ruskú anexiu niektorých území, čo je pre krajinu neprijateľné.
Celý rozhovor s politickým odborníkom si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"