Trump tlačí na Kremeľ dohodou, akú Putin nečakal. Rusko môže získať veľa bez toho, aby vyhralo vojnu
Americká diplomacia pod vedením Donalda Trumpa sa podľa poľského portálu Onet snaží prelomiť patovú situáciu na Ukrajine prekvapivou ponukou voči Moskve. V hre je prímerie, zrušenie sankcií a obnovenie energetickej spolupráce – všetko výmenou za ochotu Kremľa prerušiť vojnu bez formálneho mieru.
Očakávané stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým splnomocnencom Stevom Witkoffom odhalilo kontúry nového návrhu Spojených štátov na ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa informácií poľského portálu Onet ide o iniciatívu, ktorá by mohla výrazne preusporiadať doterajšie geopolitické línie.
Americký návrh, konzultovaný podľa Onetu aj s kľúčovými európskymi partnermi, nestojí na klasickej mierovej zmluve, ale na dočasnom prímerí. Jeho súčasťou má byť „zmrazenie“ otázky ruskej okupácie niektorých ukrajinských území na obdobie 49 až 99 rokov. Tento prístup by podľa expertov mohol byť vnímaný ako faktické, no nie formálne uznanie súčasného stavu.
Zároveň by podľa návrhu došlo k zrušeniu väčšiny západných sankcií a opätovnému otvoreniu energetických tokov medzi Ruskom a Západom, vrátane dovozu ruskej ropy a plynu.
Spojené štáty však údajne odmietli požiadavku Kremľa na záruku nerozširovania NATO a nezaviazali sa ani k úplnému zastaveniu vojenskej podpory Ukrajine. Napriek tomu práve tieto podmienky považuje Moskva za vyjednávateľné.
Trumpova ponuka ako „realistická cesta“?
V západných diplomatických kruhoch návrh údajne nezostal bez odozvy. Poľský premiér Donald Tusk už koncom júla naznačil, že „existuje veľká šanca a viacero signálov, že možno dôjde aspoň k pozastaveniu vojny medzi Ruskom a Ukrajinou“.
Podobne aj český prezident Petr Pavel v rozhovore pre BBC pripustil, že ak by „cena za prežitie Ukrajiny“ mala byť strata časti jej územia, ide o scenár, ktorý by sa dal akceptovať.
O opätovnom pragmatizme v euro-americkom prístupe k Rusku svedčí aj vyjadrenie poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského, ktorý v televíznom rozhovore poznamenal, že „vojna sa raz skončí a Rusko bolo pre EÚ zdrojom surovín celé stáročia“.
Sankčný bič aj jadrové varovanie
Trumpova strana predošle stanovila „deadline“ na 8. august. Ak do tohto dátumu Moskva neukončí vojenské operácie na Ukrajine, Spojené štáty plánujú zaviesť tzv. sekundárne sankcie, zamerané na krajiny, ktoré nakupujú ruské energetické suroviny. Tento krok by mohol zasiahnuť kľúčový zdroj ruského príjmu a ohroziť stabilitu štátneho rozpočtu.
Moskva však podľa poľského portálu považuje túto hrozbu za taktiku a verí, že Trump sankcie v skutočnosti nezavedie. Naopak, vo Washingtone prevažuje presvedčenie, že práve obava z takýchto sankcií môže prinútiť Kremeľ pristúpiť na kompromis.
Napätie medzi mocnosťami zároveň eskaluje aj na úrovni rétoriky. V uplynulých dňoch sa objavili viaceré náznaky jadrových hrozieb, čo Onet interpretuje ako možný sprievodný znak blížiacej sa dohody. Obe strany si podľa analytikov potrebujú „zachovať tvár“ a preto môžu eskaláciu predstierať, aby následný kompromis nevyzeral ako ustúpenie zo slabosti.
Kremeľ mal zároveň naznačiť alternatívnu cestu: pokračovanie vojny výmenou za zrušenie sankcií, pričom by sa zdržal masívnych útokov na ukrajinské mestá. Zatiaľ nie je jasné, či by bol Washington ochotný na takúto formu dohody pristúpiť.
Pozrite si aj naše zhrnutie doterajších stretnutí medzi Trumpom a Putinom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"