Osobný bankrot v Česku si vyžaduje splácanie a dôkazy. Na Slovensku stačí čestné slovo a dlhy sú preč
Na Slovensku je osobný bankrot prístupný aj bez preukázanej snahy splácať dlhy, čo vedie k zneužívaniu systému. Odborníci vyzývajú na sprísnenie pravidiel po vzore Česka.
Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto aspoň 180 dní nie je schopný splácať jeden zo svojich dlhov, má aspoň jednu exekúciu trvajúcu viac ako rok a žije alebo má väzby na Slovensko.
Základom procesu je tzv. poctivý zámer dlžníka, ten by mal preukázať snahu riešiť svoju situáciu, napríklad prácou alebo inými príjmami.
Problémom je, že spomínaná snaha sa reálne neoveruje. Stačí, ak dlžník predloží čestné vyhlásenie, ktoré súd preskúma len v prípade, že o to požiada veriteľ.
„Ako najväčší problém vnímame fakt, že momentálne dlžník nemusí preukazovať ochotu aktívne riešiť svoje dlhy,“ uvádza prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil.
Väčšina bankrotov končí bez splácania
Väčšina osobných bankrotov sa rieši konkurzom. Ak dlžník nemá majetok, veriteľ nedostane nič. Splátkový kalendár, pri ktorom musí dlžník splatiť aspoň 30 % z dlhu, sa využíva len minimálne.
„Slovenský model je veľmi benevolentný. Umožňuje oddlženie takmer pre každého bez dôkladného preverenia príjmu alebo splácania. Nedostatočná kontrola tak spôsobuje, že systém je zneužívaný a nevedie k splácaniu dlhov,“ dopĺňa viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
Český model
V Českej republike môže osobný bankrot využiť osoba s dlhmi voči aspoň dvom veriteľom, ktoré nespláca viac ako 30 dní. Proces trvá štandardne tri roky a na rozdiel od Slovenska sa poctivý zámer dôsledne skúma.
Dlžník musí vynakladať úsilie na splácanie a každého pol roka preukazovať svoje príjmy. Musí tiež hlásiť mimoriadne zárobky. Chránený je nezabaviteľným minimom, ktoré zohľadňuje životné náklady. V tomto prípade sa jeho úsilie reálne skúma.
„V Česku sa pri osobnom bankrote vyžaduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je potrebné preukázať poctivý zámer a ochotu uhradiť aspoň časť svojich dlhov. Dlžník je počas tohto obdobia priebežne kontrolovaný a každých 6 mesiacov vykazuje prehľad svojich príjmov. Cieľom je tak zabezpečiť primeranú ochranu nárokov veriteľa s prihliadnutím na príjem dlžníka,“ uzatvára Jakubov.
Systém v prospech dlžníkov
Hoci aj v Česku prešli zákony úpravou v prospech dlžníkov, napríklad zrušením povinnosti splatiť 30 % dlhu, systém je stále nastavený tak, aby motivoval k splácaniu.
Na rozdiel od Slovenska, kde veritelia často nedostanú nič, český model udržiava rovnováhu medzi ochranou dlžníkov a nárokmi veriteľov.
Pozrite si archívnu reportáž z 20.9.2023 o možnom kolapse financií Slovenska:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"