Pri Nagasaki sa pokazilo všetko, čo sa pokaziť mohlo. Atómové bomby boli menším zlom aj pre Japoncov, hovorí analytik

Sedemtisíc stupňov

Vieme, že bomba nad Hirošimou vybuchla vo výške 580 metrov, tá nad Nagasaki vo výške 503. Prečo však vybuchli vo vzduchu? „Je to jednoducho kvôli šíreniu sa energie z toho výbuchu. Bolo vypočítané, že toto je optimálna výška, pretože pri tom jadrovom výbuchu vzniká tzv. fireball (ohnivá guľa). To je ten priestor, kde fakticky prebieha reakcia. Aj keď paradoxne, a to treba spomenúť, pri tom ,malom chlapcovi‘ tam bolo 64 kilogramov uránu-235, obohateného na 83 percent. Výbuchu sa zúčastnil necelý kilogram,“ povedal analytik a dodal, že zvyšok bol rozmetaný výbuchom do priestoru

Žiarovský doplnil, že výbuch v Hirošime zodpovedá približne 16 kilotonám klasickej výbušniny TNT, v Nagasaki to bolo 21 kiloton.

Písali sme

Zemetrasenie v Tichomorí zasiahlo aj jadrové srdce Ruska. Satelity ukázali škody na základni ponoriek na Kamčatke

„Ten výbuch bol štyrikrát silnejší ako bombardovanie Drážďan. Už bolo povedané, že zóna ničenia bola cca tri kilometre v priemere. Zóna smrti, v ktorej skutočne prežilo len zopár ľudí, ktorí mali to šťastie, že boli v suteréne za silnou stenou, bola asi 1,5 kilometra, kde skutočne nezostalo fakticky stáť nič a neprežil prakticky nikto. Najmä ten dopad bol veľmi ničivý, pretože treba povedať, že útok na Hirošimu vyšiel takmer ideálne,“ povedal a doplnil, že miesto trafili s presnosťou na 240 metrov.

Čo sa mohlo pokaziť, to sa pokazilo

Pri Nagasaki to bolo komplikovanejšie. Bomba vybuchla tri kilometre od optimálneho miesta zhodu, ktorý bol naplánovaný.

Žiarovský priblížil, že útok na Hirošimu išiel až na drobnosti podľa plánu - napríklad výbuch nasnímali kamerou prepašovanou do lietadla a nie oficiálnymi, pretože tie zlyhali. Pri Nagasaki bola situácia iná, pretože „čo sa pokaziť mohlo, to sa pokazilo.“

„Záložné čerpadlo na lietadle Bockscar. Nepodarilo sa stretnúť so sprievodnými lietadlami, ktoré mali práve zabezpečiť meranie a snímanie. Keď prileteli, primárnym cieľom bola Kokura,“ menoval Žiarovský.

Kokura bola v ten deň pod mrakmi napriek tomu, že meteorologický nálet ukázal, že nie je. „Keďže bol zaznamenaný pohyb amerických lietadiel vo vzduchu, deň predtým bol nálet na oceliareň Yahata, ktorá je asi desať kilometrov od Kokury, tak pece a kotolne, ktoré zostali v prevádzke, okamžite začali spaľovať decht, aby zadymili celé územie. Takže keď priletel Bockscar nad Kokuru, ona bola 70 percent pod dymom. Rozhodnutie bolo preletieť nad Nagasaki, nad záložný cieľ, to je 200 kilometrov,“ priblížil.

Doplnil, že nad Nagasaki bolo čiastočne zamračené, no „zámerný bod“ sa im podarilo nájsť. „Ale keďže lietadlo malo pokazené záložné čerpadlo, boli natenko s palivom, takže neopakovali nálet a zhodili to pri prvom pokuse. Preto im to ušlo o tri kilometre.“

Zabezpečujú zdržanlivosť

Čo si z toho obdobia môžeme zobrať? A je možné, aby sa mocnosti zbavili jadrových zbraní?

Žiarovský doplnil, že práve jadrové zbrane „už od čias konca 2. svetovej vojny cez celú studenú vojnu efektom zaručeného vzájomného zničenia zabezpečujú zdržanlivosť svetových politikov. Vďaka tomu Európa aj Severná Amerika, to znamená veľká časť východnej a západnej pologule, žijú v mieri.“

Pozrite si celý rozhovor: