Drevo z TANAP-u končí v Rumunsku, ukázali sledovacie zariadenia. Nepodliehajte panike, reaguje Taraba

Olej v potoku

Drevo, ktoré podľa trackera skončilo v Rumunsku, je zo svahov kopcov Skalka a Malý Baboš. „Tieto miesta sa nachádzajú v treťom stupni ochrany, kde sa môže lesnícky hospodáriť prírode blízkym spôsobom. No pretože v tomto prípade malo ísť o drevo napadnuté lykožrútom – takzvané kalamitné –, platí výnimka, vďaka ktorej môže ťažba vyzerať ako holorub. A to sa stalo aj v tomto prípade,“ napísali reportéri.

Ako uviedli, drevo pri preprave ťahali korytom potoka, čo zakazuje zákon o lesoch a pri obhliadke našli olej, ktorý vytiekol priamo do potoka.

Lesy, v ktorých sa ťažilo, nie sú určené na generovanie zisku - prioritou v nich má byť ochrana prírody. „Vzhľadom na to sa z týchto lesov neplatí daň z nehnuteľností obci Tatranská Javorina. Štátni ochranári tak v tomto prípade síce profitovali z predaja dreva, no obci nemuseli zaplatiť žiadne dane, ako by to bolo v prípade ťažby v hospodárskych lesoch,“ napísal denník.

„Nechápem, na čo sa dá použiť desaťročný zhnitý kmeň. Vo väčšine tých kmeňov lykožrút nebol už niekoľko rokov. Takéto drevo z ekonomického hľadiska nemá žiadnu hodnotu,“ uviedol Kameniar, podľa ktorého nemá žiadny zmysel vyťahovať takéto drevo z ekosystému, keď v ňom už lykožrút nie je.

Čítajte viac

Spor o štátne lesy sa vyostruje. SaS hovorí o tunelovaní, minister Takáč o výmysloch a trestnom oznámení

„Videli sme, ako je to otrasne rozjazdené, sú tam hlboké koľaje, čo má vplyv na celý ekosystém, symbiotické siete medzi stromami a hubami, to všetko sa zničí. Ak by tam to drevo nechali, les by sa zregeneroval rýchlejšie. Na odumierajúcom dreve sa lepšie zmladzujú smreky,“ uviedol a kritizoval, že ťažiť mali helikoptérou.

Obmedzia priekupníkov?

Štátny podnik Lesy SR, ktorý patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva, má v zmluvách o predaji slovenského dreva klauzulu, „ktorá od odberateľov vyžaduje, aby ho spracovali výlučne vo svojich vlastných spracovateľských prevádzkach, bez možnosti jeho ďalšieho predaja tretím osobám v nespracovanom stave. Inak povedané, nemalo by ísť do rúk priekupníkom.“

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) v relácii Ako ďalej, ministri na ta3 uviedol, že v tejto súvislosti vytvárajú viacero mechanizmov.

„Vyžiadali sme si od každého odberateľa od štátnych lesov, ktorý odoberá akúkoľvek drevnú hmotu, sme si vyžiadali spätne za rok 2024, aby nám preukázali vlastníctvo píly, čo vyrábajú presne, koľko zamestnancov zamestnávajú a či vyrábajú produkty. Sú rôzne indície, teraz zisťujeme, že možno niektorí klamali, že sú spracovatelia a nie sú spracovatelia,“ povedal.

Okrem toho začali štátni lesníci pilotne testovať sledovanie pohybu dreva pomocou čipov. „Štátne lesy sa k tomu postavia tak, že budú dávať (drevo) tým, ktorí primárne spracovávajú,“ avizoval Takáč.

Celý rozhovor s Richardom Takáčom v relácii Ako ďalej, ministri si môžete pozrieť tu:

Denník N sa spýtal Správy TANAP-u, či aj oni presadzujú politiku, aby sa slovenské drevo nepredávalo iným než slovenským spracovateľom s vlastnou výrobou.

„Správa TANAP-u presadzuje politiku transparentnosti, to znamená, že táto komodita je ponúkaná prostredníctvom elektronických aukcií dreva alebo obchodných verejných súťaží,“ odpísala Martina Petránová.

K porušeniu zákona nedošlo

Pripomeňme, že Správu TANAP-u viedol do konca júla Peter Olexa, ktorý minulý týždeň na funkciu rezignoval. Do funkcie ho nominoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. Denník uvádza, že Olexa mal podľa svedectiev blízko najmä k štátnemu tajomníkovi rezortu Filipovi Kuffovi, ktorý má na starosti práve agendu národných parkov.

Dôležitou postavou pri ťažbe v Tatranskej Javorine je podľa denníka aj vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina Ján Slivinský, ktorý je zamestnancom Správy Tatranského národného parku.

„Práve Slivinský je podpísaný na preberacích dokumentoch k drevu získanému cez lesnícky systém Drevoportal, ktoré podľa sledovacieho zariadenia skončilo v Rumunsku,“ uviedli reportéri.

„V prípade ťažieb na území v správe Správy národného parku nikdy nedošlo k porušeniu zákonných podmienok,“ uzavrela hovorkyňa.

Písali sme

Slovensko je podľa opozície krajinou vyrabovaných lesov. Liberáli tvrdia, že drevo mizne vo firmách bez píl a zamestnancov

Taraba: Ľudoví rozprávači

K medializovaným informáciám sa v pondelok 4. augusta vo videu na Facebooku vyjadril aj podpredseda vlády a minister životného prostredia, „Na Slovensku sa ročne vyťaží 63 percent ročného prírastku drevnej hmoty. V Škandinávii 90 percent, v Českej republike viac ako 80 percent. Čo to znamená? Že Slovensko nevykonáva ani základnú preventívnu údržbu svojich lesov,“ uviedol Taraba.

„My pod ministerstvom životného prostredia máme zmluvy, kde sa napríklad určuje rádius, ktoré píly sa môžu uchádzať na našom území, teda aby boli najmä spokojní lokálni odberatelia dreva,“ reagoval Taraba na margo nedostatku dreva na Slovensku.

Dodal, že v minulosti im „vyčítali, že nepredávajú drevo za najdrahšiu možnú cenu,“ pretože keby otvorili súťaž celej Európe, „tak to drevo predáme za drahšie peniaze a načo dávame peniaze lokálnym spracovateľom. Tak sa urobila druhá súťaž, kde sa to otvorilo celej Európe - áno, vtedy môže drevo skončiť od Francúzska cez Rumunsko, neviem kde - proste kto vám zaplatí najviac. Vtedy vám zas ľudoví rozprávači povedia, prečo ste to nedali lokálnym.“

Doplnil, že po tom, čo Bukóza Holding (celulózka sídliaca vo Vranove nad Topľou) prestala odoberať drevo, je na Slovensku málo veľkých odberateľov aj nekvalitnej drevnej hmoty.

„Ak niekto rozpráva, že na Slovensku nepotrebujeme aktívny manažment lesov tak, ako to robí celá Škandinávia, ako to robí každý jeden štát, tak potom nám len hovorí, že chcú, aby slovenské lesy v skutočnosti prežívali jednu z najväčších kríz, ktorú vidíme,“ priblíž minister.

„Chcem ubezpečiť všetkých, netreba prepadať žiadnej panike,“ povedal a dodal, že za súčasný stav, teda rozšírenie lykožrútovej kalamity, môže predchádzajúca vláda.

Začiatkom júla upozornila ne nekalý obchod s drevom aj opozícia: