Drevo z TANAP-u končí v Rumunsku, ukázali sledovacie zariadenia. Nepodliehajte panike, reaguje Taraba

Sledovacie GPS zariadenie reportéri pripevnili pred troma týždňami na smrekové drevo vyťažené vo Vysokých Tatrách a zhromaždené neďaleko turistických chodníkov. Keď prišiel signál o pohybe, zistili, že vysiela z píly, ktorá je vzdušnou čiarou vzdialená takmer 600 kilometrov. Drevo, ktoré Správa TANAP-u umožnila vyťažiť, skončilo na píle nadnárodnej spoločnosti HS Timber v Rumunsku.

Pátranie

Po vyťaženom dreve vo Vysokých Tatrách začali pátrať uprostred júna. Cieľom bolo zistiť, či cez priekupníkov nekončí v zahraničí. „Priekupníci sú obchodné spoločnosti, väčšinou v nich pracuje minimum ľudí. Fungujú tak, že len nakupujú a predávajú drevo skutočným spracovateľom, ktorí zo suroviny vyrábajú hodnotnejšie produkty a zamestnávajú viac ľudí,“ ozrejmuje Denník N.

Prvú kopu – smrekovú guľatinu – našli v Tatranskej Javorine na začiatku Širokej doliny. Na druhé miesto sa vybrali po takzvanej Ceste slobody smerom k hranici s Poľskom, pričom cestou odparkovali pri odbočke na Podtatranskú cyklomagistrálu a prešli niekoľko sto metrov.

Na obe tieto miesta sa vrátili o deň neskôr, s tzv. GPS trackermi, ktoré umožňujú sledovať trasu vďaka satelitom. Pri ich umiestňovaní reportérom pomáhal aj Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Písali sme

TANAP povolil ťažbu v lokalitách, kde žije ohrozený hlucháň. Hrozia nám miliónové pokuty, tvrdí My sme les

Rumunsko

Satelit napokon ukázal na pílu rakúskeho koncernu v Rumunsku. „Píla Reci v Rumunsku, kde skončil tracker z prvej kopy dreva za horárňou, patrí nadnárodnej spoločnosti HS Timber. Tento koncern drevo neťaží. Nakupuje u dodávateľov,“ priblížili reportéri s tým, že táto píla je druhou najväčšou z troch, ktoré spoločnosť vlastní.

Skupina HS Timber v minulosti čelila škandálom s drevom, ktoré pochádzalo z nelegálnej ťažby. „Na istý čas preto prišla aj o možnosť predávať drevo s certifikátom FSC, ktorý má garantovať, že pochádza zo zodpovedne obhospodarovaných lesov. Lesníci ho môžu predávať drahšie a ľahšie sa umiestňuje na trh. Iné drevo než certifikované FSC nekúpi napríklad Ikea,“ napísal Denník N.

Firma sa snažila získať certifikát späť a prijala dobrovoľný záväzok, že nebude spracovávať žiadne drevo pochádzajúce z národných parkov. „Tento záväzok zahŕňa aj oblasti národných parkov – ‚nárazníkové zóny‘ –, kde je ťažba dreva výslovne povolená zákonom,“ ohlásila firma v roku 2018.

Slovensko áno, Rumunsko nie

Komunikačná manažérka skupiny HS Timber Ulrike Unterberger však na zistenia Denníka N zareagovala, že spomínaný záväzok sa týka len dreva, ktoré pochádza z národných parkov v Rumunsku a na Ukrajine. „Článok, na ktorý odkazujete, sa zameriava na dodávky dreva z rumunských lesov,“ píše v mailovom stanovisku.

„V období od júna do júla 2025 spoločnosť HS Timber Productions Reci nakúpila šesť vlakov ihličnatej piliarskej guľatiny pochádzajúcej z rôznych lesných hospodárskych celkov vrátane slovenských štátnych lesov,“ uviedla, pričom na otázku, čo z tohto dreva firma vyrába, neodpovedala.

„Slovenskí dodávatelia dreva sú podľa nej držiteľmi všetkých potrebných povolení na ťažbu a jeho prepravu a sú certifikovaní podľa štandardov FSC a PEFC. To znamená, že každý článok v reťazci – ťažba, preprava, píla, spracovanie – by mal byť evidovaný a kontrolovaný,“ napísal denník.

Firma sa v reakcii odvoláva aj na to, že Európska únia hodnotí Slovensko ako krajinu s nízkym rizikom odlesňovania. „V takýchto prípadoch preto nepristupujeme k dodatočným opatreniam na zmiernenie rizika,“ uviedla.

Čítajte viac

Kuffa: Problémové medvede pôjdu na taniere, reštaurácie dostanú certifikát. Neskutočné, reaguje Stohlová

Sídlo v Brne

Denník N pripomenul, že počas súčasnej vlády „sa v drevárskom biznise opäť rozmohli staré praktiky známe z bývalých vlád Smeru a SNS, keď priekupníci napojení na vládu skupovali drevo zo slovenských lesov a predávali ho do zahraničia, kým domáce píly mali problém dostať sa k surovine.“

Hoci štátny podnik Lesy SR po kritike ohlásil opatrenia na obmedzenie priekupníkov, zistenia denníka ukazujú, že drevo cez obchodníkov do cudziny vyvážajú aj štátni ochranári.

V centrálnom registri zmlúv figuruje kontrakt na „drevo na pni“ z ochranného obvodu Tatranská Javorina pre spoločnosť Silvium DH z Brna. Majiteľom firmy je 29-ročný Denis Hlina zo Zábiedova (okres Tvrdošín).

„V takzvanom Registri partnerov verejného sektora, kde musí byť zapísaná každá firma obchodujúca so štátom, pribudla spoločnosť Silvium DH v júli minulého roka,“ napísal Denník N s tým, že podľa centrálneho registra zmlúv Silvium DH získalo v roku 2025 prvé zmluvy na štátne drevo – spolu 17,5-tisíc kubíkov z TANAP-u a Roháčov v hodnote približne od pol do viac ako milióna eur. Konateľ Hlina, s ktorým sa reportéri síce telefonicky skontaktovali a sľúbil zaslať odpovede, nereagoval.

Obchodnú verejnú súťaž na drevo z Tatranskej Javoriny vyhlásila v apríli tohto roka Správa TANAP-u, ktorá zostavila aj výberovú komisiu. Denník N sa preto spýtal, komu bolo drevo určené.

„Nie je v kompetencii Správy TANAP-u sledovať odberateľský reťazec s drevnou hmotou. Povinnosť sledovať informácie o ďalších odberateľoch nevyplýva Správe TANAP-u ani z príslušných právnych predpisov,“ odpovedala hovorkyňa Nina Obžutová.

Denník N tiež položil otázku, ako hodnotia, že drevo vyťažené na lesnom celku Tatranská Javorina skončilo v Rumunsku, na čo správa parku reagovala, že drevo predali víťazovi transparentnej obchodnej verejnej súťaže.

„Zapojiť sa do nej mohol ktokoľvek aj vzhľadom na fakt, že Slovensko je súčasťou schengenského priestoru, ktorý garantuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Právo na voľný pohyb tovaru pochádzajúceho z členských štátov a tovaru z tretích krajín, ktorý je vo voľnom obehu v členských štátoch, je aj jednou zo základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ uviedla Martina Petránová z komunikačného oddelenia.