Mosty sa lámu, vlaky nejdú, tanky čakajú. Európske cesty brzdia plány NATO a ohrozujú bezpečnosť kontinentu
NATO má byť schopné do niekoľkých dní presúvať desiatky tisíc vojakov po východnom krídle Európy. Realita? Mosty, ktoré by neuniesli tank, železničné trate s nesúrodými rozchodmi a hraničné priechody, na ktorých vojenská kolóna čaká aj šesť hodín. Bratislavský think-tank Globsec vo svojej júnovej správe upozorňuje, že infraštruktúra od Baltského po Čierne more je „fragmentovaná a strategicky zraniteľná“.
Kým NATO rozvíja nový model síl, ktorý počíta s možnosťou vyslať 100-tisíc vojakov do 10 dní a až pol milióna do pol roka, realita fyzických možností v Európe zaostáva. Podľa Globsecu je východné krídlo Aliancie, teda osem členských štátov od Estónska po Bulharsko, infraštruktúrne poddimenzované.
„Súčasné limity v oblasti cestnej, železničnej, námornej, leteckej či kybernetickej mobility predstavujú zásadné riziko pre schopnosť NATO rýchlo nasadiť a udržať svoje sily,“ konštatuje organizácia.
Dôsledky dlhodobej orientácie európskych armád na expedičné misie v Afrike či Ázii sa ukazujú ako zásadná slabina. Napriek skúsenostiam s presunmi v teréne totiž viaceré armády stratili schopnosť masívne a rýchlo premiestňovať techniku naprieč kontinentom.
Slovensko a Balkán sú slabé články v reťazci
Podľa správy majú viaceré regióny zásadné problémy s nosnosťou mostov, šírkou ciest a kvalitou povrchov. Platí to aj pre Slovensko, najmä jeho východ. Globsec uvádza, že v okresoch Prešov a Košice je len 35 % ciest schopných uniesť vojenskú techniku nad 60 ton.
Napríklad cesta medzi Humenným a ukrajinskou hranicou nevyhovuje štandardom NATO a počas jarnej „odmäkovej sezóny“ sa jej nosnosť znižuje až o 40 %.
Think-tank upozorňuje aj na konkrétne úzke miesta. V prípade Slovenska ide napríklad o mosty na ceste I/18 v regióne Levoča a Strečno. Podobné problémy identifikoval Globsec aj v severnom Rumunsku či v poľskom Podlesí.
Problémy má aj Česko
Ako informuje spravodajský web Seznam Zprávy, na problémy s mobilitou naráža aj česká armáda. Hoci disponuje vlastnými prostriedkami na prepravu ťažkej techniky, pre ich obmedzený počet a vyťaženosť si pravidelne najíma súkromné firmy.
Napríklad prevoz jedného tanku Leopard z Přáslavic do Strašic vyšiel armádu na 194-tisíc českých korún (zhruba 8 000 eur), dovoz piatich tankov z hraničného priechodu Hatě na základňu do Přáslavic stál 720-tisíc korún (zhruba 29 000 eur).
Ako uviedla hovorkyňa českej armády Magdalena Dvořáková, využitie externých dopravcov je niekedy nevyhnutné: „Armáda ČR disponuje vlastnými prostriedkami pre prepravu ťažkej techniky. Avšak vzhľadom na obmedzený počet špecializovaných návesov a ich vyťaženosť počas výcvikov, cvičení či verejných ukážok je niekedy potrebné zapojiť externé kapacity.“
Prípad Česka poukazuje na širší európsky problém – podľa odhadov NATO zabezpečuje súkromný sektor až 90 % všetkej logistiky vrátane prepravy zásob a techniky. Závislosť na komerčných firmách sa však v prípade krízy môže ukázať ako zraniteľnosť.
Železnice ako najvýraznejší problém
Kým hlavné železničné koridory v Poľsku a na Slovensku (Bratislava – Košice) umožňujú prepravu ťažkej techniky, cezhraničný pohyb viazne. Problémom sú rozdielne železničné rozchody medzi západom a postsovietskym východom. V Litve a Poľsku musia byť kvôli tomu vojenské zásielky na hranici Kaunas–Białystok prekladané alebo technicky upravované, čo spôsobuje až 24-hodinové meškania.
„Len 30 % súčasného vozového parku je schopných prevážať moderné bojové tanky. V Bulharsku a Rumunsku je nedostatok ťažkých vagónov kritickým problémom,“ uvádza organizácia Globsec.
Náročnosť vojenského presunu naprieč kontinentom na vlastnej koži pocítila aj francúzska armáda. Keď v roku 2022 vyslala prápor do Rumunska ako reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, musela čeliť rozsiahlej byrokracii a logistickým problémom.
„Zistili sme, aký rozsiahly je administratívny chaos. V Európe zúri vojna a colníci vám povedia, že nemáte správne zaťaženie na nápravu a tanky nemôžu prejsť cez Nemecko,“ povedal pre magazín Politico francúzsky generál Bertrand Toujouse ešte v auguste minulého roka.
Francúzska armáda naložila vojenské vybavenie na vlak prvýkrát po približne dvadsiatich rokoch. „Vraciame sa k niečomu, čo sme kedysi vedeli, ale úplne sme na to zabudli,“ priznal Toujouse. Problémy mali dokonca aj zamestnanci štátnych železníc SNCF, ktorí netušili, ako vojenský presun organizovať.
Pohotovosť vs byrokracia
Ďalšou slabinou sú administratívne bariéry. Napriek rôznym dohodám NATO a EÚ ostáva pohyb vojsk v rukách jednotlivých štátov, ich zákonov a byrokratických procesov. Globsec pripomína, že „priemerný čas spracovania vojenskej kolóny na hranici je 4 až 6 hodín“, čo môže byť v krízovej situácii fatálne.
Slovensko je opäť uvedené ako príklad. Na priechode Vyšné Nemecké pri prechode vojenskej techniky bežne vznikajú takmer šesťhodinové meškania pre nedostatočnú digitalizáciu, chýbajúce parkoviská a obmedzené prevádzkové hodiny.
Opačný extrém ponúka poľsko-litovská hranica v Budzisku, kde sú špeciálne pruhy pre vojenské vozidlá, nepretržitá prevádzka a pokročilé skenovacie technológie. Tu sa čaká priemerne 2,3 hodiny.
More, vzduch aj kybernetika
Hoci prístavy ako Gdyňa, Klaipėda či Konstanca prešli modernizáciou, Aliancia stále zaostáva za vlastnými štandardmi. NATO od svojich námorných uzlov požaduje, aby vedeli do 96 hodín odbaviť dve brigády vrátane techniky. Dnešné kapacity podľa Globsecu zaostávajú o 30–40 %.
V oblasti letectva nie je situácia lepšia. „Iba 62 % vojenských letísk spĺňa požiadavky na dĺžku dráh pre ťažké nákladné lietadlá. Letiskám často chýbajú aj rozptylové plochy či infraštruktúra na údržbu techniky,“ píše sa v správe.
K tomu všetkému sa pridáva slabá digitálna infraštruktúra, teda zastarané komunikačné systémy, nízka odolnosť voči kybernetickým útokom a minimálna integrácia medzi členskými krajinami. Výnimkou je Estónsko, ktoré podľa Globsecu „ponúka model kybernetickej obrany hodný nasledovania“.
Think-tank preto navrhuje sériu opatrení: urýchliť posilnenie mostov, modernizáciu železníc a digitálnych systémov, vytvoriť jednotné cezhraničné pravidlá pohybu vojsk - takzvaný „vojenský Schengen“ - a investovať do dvojúčelovej infraštruktúry, ktorá by slúžila civilným aj vojenským potrebám.
Podľa Globsecu nejde len o technickú tému, ale o otázku strategickej odolnosti. „Infraštruktúra nie je len technická disciplína, ale kľúčový prvok odstrašovania a obrany,“ uvádza think-tank vo svojom závere.
Inak sa môže stať, že spojenecké vojská zostanú stáť nie pre odpor nepriateľa, ale pre pokazený most.
NATO tiež prednedávnom zvýšilo výdavky na obranu, chce byť ešte bojaschopnejšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"